1. Kult Eucharistie mimo svätej omše

Vieme, že slávenie Eucharistie je pre Cirkev centrom kresťanského života. Počas svätej omše vyjadrujeme našu vieru v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista pod spôsobom chleba a vína. Zároveň katolícka Cirkev uctieva Eucharistiu mimo svätej omše. „S najväčšou starostlivosťou uchováva konsekrované  hostie, vystavuje ich, aby ich veriaci slávnostne uctievali, a nosí ich v procesii“ (KKC 1378)

Kult Eucharistie mimo svätej omše sa spája so zvykom stáleho uchovania Sviatosti oltárnej. Bol praktizovaný už v prvých storočiach kresťanstva, keď uchovávali Eucharistiu, aby ju  bolo možno mimo omše zaniesť chorým a neprítomným. (por KKC 1379) Prvé stopy rozvinutého kultu Eucharistie nachádzame začiatkom druhého tisícročia kresťanstva. Bol to zvyk pokľaknutia pred sviatosťou oltárnou alebo zvyk zapaľovania večného svetla. Dôležitým prvkom pre vývoj eucharistickej formácie bolo ustanovenie sviatku Božieho tela a prax eucharistickej procesie a s tým spojená  adorácia Sviatosti oltárnej. Miesto uchovania Eucharistie bolo umiestnené na oltári alebo v jeho blízkosti a malo podobu  svätostánku (por. KKC 1379) Veľký rozkvet kultu  Eucharistie mimo omše bol v druhej polovici XX. storočia. Súčasne v našich kostoloch sú praktizované celodenné adorácie.

Kult Eucharistie mimo omše zdôrazňuje skutočnú prítomnosť Ježiša Krista a zjednotenie sa s Ním. Katechizmus učí „v tejto sviatosti je pravé telo a pravá Kristova krv (...) nemožno poznať zmyslami, ale iba vierou, ktorá sa opiera o Božiu autoritu“ (KKC 1381) Zmysel tejto prítomnosti katechizmus vysvetľuje nasledovne: „Keďže čoskoro mal opustiť svojich vo svojej viditeľnej podobe, chcel nám darovať svoju sviatostnú prítomnosť. Keďže sa šiel obetovať na kríži pre našu spásu, chcel, aby sme mali pamiatku jeho lásky, ktorou nás miloval až „do krajnosti“ (Jn 13,1), až po darovanie svojho života“ (KKC 1380)

Zapamätajme si: Cirkev od počiatku uchovávala Eucharistiu za účelom zaniesť ju chorým. Z časom vytvoril sa zvyk adorácie tejto sviatosti. Aj dnes Cirkev odporúča  mimo svätej omše, verejné a súkromné spôsoby vzdávania úcty Najsvätejšej sviatosti.  Majú prispievať k formovaniu medzi veriacimi postoju, ktorý napomáha k plnému zjednoteniu s Kristom vo sviatosti prijímania.