11. Obrátenie srdca - vnútorné pokánie

Často počujeme od kňazov výzvu na obrátenie a pokánie. Mnohí si môžu položiť otázku: Čo  znamená obrátiť sa a robiť pokánie?

Výzva na pokánie je jedným zo základných prvkov biblického odkazu. Pojem pokánia sa tvoril súčasne s pojmom hriechu. Pôvodne hriech chápali spoločne. Všetky nešťastia boli pokladané ako trest za nevernosť vyvoleného ľudu voči zmluve. Pokánie chápali ako prostriedok k zmierneniu Božieho hnevu a obmedzovali ho hlavne na vonkajšie skutky : plač, nárek, obliekanie šiat, poznačenie hlavy popolom, vyznávanie hriechov.

Nový zákon pokladá pokánie ako prostriedok vnútornej premeny. Sv. Ján Krstiteľ vyzýva, aby ľudia vyznávali hriechy a zmenili konanie. Vyzýval poslucháčov: „Prinášajte teda ovocie hodno pokánia“ (Lk 3,8) Prvé posolstvo, ktoré povedal Ježiš ľuďom je výzva na obrátenie. Ježiš napomínal: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne“ (Lk 13,5)   Od tejto výzvy na obrátenie začínali apoštoli ohlasovanie Evanjelia. (Sk 2,37)

Otcovia duchovného života hovoria, že jednou z príčin duchovnej stagnácie človeka je nedostatok odvahy odvrátiť sa od hriechu a primknúť sa k Pravde a Svetlu, ktorým je Kristus. Hoci milujeme Boha, hoci vieme aká je Jeho vôľa a pokúšame sa ju plniť, predsa je v nás niečo, čo nás vzďaľuje od Boha, búrime sa proti Nemu. V dôsledku konáme a volíme na vlastnú päsť. Slobodné rozhodnutie proti poriadku nátury, ktorý dal Boh ochabuje našu lásku k Bohu a v dôsledku plodí hriech. Skrze hriech strácame krásu duše, zraňujeme srdce Spasiteľa, vzďaľujeme sa od Boha a predovšetkým vystavujeme sa na stratu večného života. Preto Boh nás vyzýva na obrátenie a pokánie .

Katechizmus učí, že „ Ježišova výzva na obrátenie a pokánie sa nevzťahuje predovšetkým na vonkajšie skutky, na „vrece a popol“, na posty a umŕtvovania, ale na obrátenie srdca, na vnútorné pokánie. Bez neho skutky pokánia zostávajú neplodné a klamné. Vnútorné obrátenie pobáda k tomu, aby sa tento postoj prejavil vo viditeľných znakoch, v úkonoch a skutkoch pokánia“ (KKC 1430)

Boh od nás nežiada, aby sme ako obyvatelia Ninive obliekali si vrece. Tuží, aby sme skoncovali s hriechom, vyznali ho na spovedi, plnili duchovné a telesne skutky milosrdenstva. Práca na sebe spočíva v tom, aby človek preskúmal všetky oblasti svojho života a urobil poriadok vzhľadom na cieľ akým je Boh. Človek sám nedokáže toto urobiť. Potrebuje Božiu pomoc. „Obrátenie je predovšetkým dielom milosti Boha, ktorý spôsobuje, že sa naše srdcia vracajú k nemu“ (KKC 1432) Človek, ktorý koná pokánie, musí z celého srdca túžiť konať dobro, inak žiť a zmeniť svoje konanie, lebo  „Vnútorné pokánie je radikálne preorientovanie celého života, návrat, obrátenie sa k Bohu celým srdcom, zanechanie hriechu, odvrátenie sa od zla, spojené s odporom k zlým skutkom“ (KKC 1431).

Zapamätajme si: Obrátenie je rozhodnutie úplne primknúť sa k Bohu a prijať novú životnú cestu. Človek spolupracujúc s Božou milosťou skusuje vnútornú premenu. Keď sa odvracia od zlého skusuje Božie milosrdenstvo a odpustenie. Z vnútorného obrátenia majú pochádzať vonkajši.