Panna Mária z Pompejí
„Každý, aj najpodlejší hriešnik môže nájsť záchranu v ruženci. Každá duša môže pretrhnúť aj najpevnejšie putá Zlého. Každý sa môže chytiť záchranného lana, ktoré Kráľovná nebeských ruží hádže stroskotancom, ktorí sa topia v búrlivom mori tohto sveta...“
Zjavenia Panny Márie bývajú rôznorodé a stretnutie detí so svojou nebeskou Matkou môžeme klasifikovať rozličným spôsobom. Najjednoduchším sa zdá byť rozlíšenie podľa veľkosti zvereného posolstva. Máme také zjavenia, v ktorých slová Panny Márie zapĺňajú celé stránky zošitov, ktoré zachytili vizionári, a máme zjavenia, ktorých posolstvo sa zmestí do jedného riadku. Medzi také by sme mohli zaradiť posolstvo, ktoré zachytil a verne šíril Bartolo Longo. Mária povedala len dve krátke vety: "Kto šíri ruženec, ten je zachránený!" a "To je prísľub samej Márie."
Pompeje - toto mesto sa pre mnohých spája iba s veľkou prírodnou katastrofou. Staroveké Pompeje boli zničené 24. augusta 79 po Kristovi, keď vybuchla neďaleká sopka Vezuv. Pompeje sa však stali známe aj niečím pre nás oveľa dôležitejším. Dnes prichádza do tohto talianskeho meste omnoho viac pútnikov ako turistov. Ich kroky smerujú k novým Pompejám, ktoré vznikli ako výsledok sľubu, ktorý urobil v roku 1872 Bartolo Longo.
Kto bol Bartolo Longo?
Tento dnes už blahoslavený muž sa narodil v roku 1841 v Latinau v Perugii. Ako mladík odišiel do Neapola, aby tu študoval právo. Neapolská univerzita sa stala pre neho miestom ťažkej životnej skúšky. Získal síce doktorát z práva, ale stratil vieru. Dostal sa do styku so spiritizmom, dokonca upadol do satanizmu a stal sa jeho kňazom. Po svojom obrátení a návrate ku kresťanskému životu sa snažil vnášať evanjelium práve do prostredia, v ktorom stratil vieru.
V roku 1872 prišiel do Pompejí, aby bez nároku na odmenu spravoval majetky bohatej vdovy, grófky Marianny De Fusco, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Okolo starých Pompejí ostala iba hŕstka katolíkov. Keď Bartolo videl veľkú ľudskú i náboženskú biedu obyvateľov tohto územia, zažil akýsi šok. Čoskoro sa mal však presvedčiť, že ani na toto miesto Boh nezabudol, ba čo viac, toto miesto je "obývané" Božou Matkou. Keď sa raz len tak bezcieľne túlal, došiel do uličky nazývanej Arpaia. Prechádzajúc okolo kaplnky počul akýsi hlas, ktorý mu povedal: "Kto šíri ruženec, ten je zachránený! To je prísľub samej Márie." Bartolo bol novoobráteným človekom. Nie všetko súvisiace s vierou bolo v ňom upevnené, jasné a jednoduché. Zásadná otázka, ktorá ho trápila, sa týkala možnosti jeho spásy. Najsvätejšia Panna mu dala jednoznačnú odpoveď. Ak má prísť do neba, má sa stať apoštolom ruženca. Na chvíľu sa zastaví, a potom sľúbi Márii, že do konca svojich dní bude šíriť modlitbu ruženca. Práve v tej chvíli sa rozozvučali zvony kostola na Anjel Pána. Bartolo na mieste, kde sa práve nachádzal, pokľakol k prvej modlitbe ruženca spojenej s daným sľubom.
Dostal dve vnuknutia: založiť ružencové bratstvo a zorganizovať ľudové misie, ktoré budú povzbudzovať k modlitbe ruženca. Vyučoval katechizmus a šíril modlitbu ruženca. Jeho činnosť začala postupne priťahovať prvé zástupy.
Po skončení trojdňových misií chcel Bartolo urobiť niečo pre to, aby miestni obyvatelia nezabudli na tieto požehnané dni, aby nezabudli, že sa majú modliť ruženec. Rozhodol sa kúpiť obraz Ružencovej Panny Márie a zavesiť ho do kaplnky. Vybral sa do Neapolu. Jediný obraz, ktorý sa mu zdal vhodný, bol veľmi drahý. Božia prozreteľnosť chcela, aby sa stretol so svojím spovedníkom Albertom Radente, ktorý mu daroval obraz Ružencovej Panny Márie. Nebol veľmi pekný, nemal ani veľkú umeleckú hodnotu a navyše bol značne poškodený. Sľúbil ľuďom, že obraz donesie, a tak nemal na výber. Obraz bol veľký a nemohol ho sám odniesť, preto poprosil furmana Tortora, ktorý mal cestu do Pompejí, aby obraz odviezol na voze. Tortora naložil na svoj voz hnoj a na tento náklad položil do plátna zabalený obraz. Maliar Guglielmo Galella, ktorý renovoval obrazy z pompejských vykopávok, obraz zreštauroval.
Všetko na prvý pohľad vyzerá ako "provokácia" neba. Zabudnuté Pompeje, biedny a poškodený obraz, prevoz obrazu na kope hnoja... Boh si však dokáže poslúžiť aj tými najúbohejšími prostriedkami, aby naplnil svoj plán spásy. Boh si vyberá to, čím svet opovrhuje. V Betleheme to bola páchnuca jaskyňa, v Pompejách nič neznamenajúci obraz prevážaný na kope hnoja. Obraz zavesili v kaplnke a ľudia sa začali pred ním modlievať ruženec.
Pôsobenie Bartola zaujalo aj miestneho biskupa, ktorý povzbudil ľudí z Pompejí, aby urobili niečo viac. Vyzval ich, aby postavili kostol zasvätený Panne Márii. Šiel dokonca ešte ďalej a vyhlásil "proroctvo", že na tomto mieste raz bude stáť bazilika. A stalo sa, ako predpovedal.
Nevieme, ako na tento obraz hľadeli farníci v Pomepejách, ale vieme, ako hľadelo nebo. Čoraz hlasnejšie sa začalo hovoriť, že ten nie veľmi pekný obraz vylieva na modliacich sa rieky milostí. Začalo sa hovoriť o zázrakoch. Tu je prvý z nich: dvanásťročná Clorinda Lucarelli trpela na nevyliečiteľnú epilepsiu. Jeden z príbuzných počul o zámere vybudovania chrámu a urobil sľub, že ak sa dievčatko uzdraví, pomôže pri stavbe kostola. V okamihu bolo dievča zdravé.
Horlivosť, akú zázrak vyvolal, viedla biskupa k tomu, že posvätil základný kameň pre stavbu nového kostola. Stavba nebola zadaná nijakému architektovi. Opäť zasiahla Božia prozreteľnosť, ktorá poslala architekta Antonia Cua, ktorý ponúkol bezplatné vypracovanie projektu a službu pri vedení stavby. Nový kostol bol posvätený 6. mája 1891. Aj obraz nadobudol novú podobu pričinením prof. Federica Maldarelliho z neapolskej Akadémie a Františka Chiariella, ktorý mal veľké skúsenosti s reštaurovaním. Táto maľba dnes visí nad hlavným oltárom baziliky a zobrazuje Pannu Máriu s Dieťaťom Ježišom na kolenách, ako podávajú ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej.
Do Pompejí každoročne putujú milióny pútnikov. Najviac sa ich tu zhromažďuje 8. mája a v prvú októbrovú nedeľu. Prichádzajú, aby si vyprosili potrebné milosti a poďakovali sa za dary, ktoré dostali na príhovor Ružencovej Panny Márie. Medzi pútnikmi nechýbal ani Ján Pavol II., ktorý viackrát putoval na toto miesto, naposledy 7. októbra 2003. Tento pápež vyhlásil 26. októbra 1980 Bartola Longa za blahoslaveného a jeho meno i posolstvo spomenul vo svojom apoštolskom liste venovanom modlitbe posvätného ruženca.
Emeritný pápež Benedikt XVI. navštívil túto mariánsku svätyňu 19. októbra 2008. Pri tejto príležitosti odovzdal Ružencovej Panne Márii dar - Zlatú ružu. Toto mimoriadne pápežské vyznamenanie je zo zlata vytepaná ruža naplnená vonnými esenciami - balzamom, kadidlom a svätenou vodou. Ruža je 30 cm dlhá a je to najvyššie vyznamenanie Svätého Otca pre pútnické miesto. Pripomeňme si na záver niekoľko slov z príhovoru Benedikta XVI., ktorý predniesol v Pompejách: "Kto by si kedy pomyslel, že vedľa zvyškov antických Pompejí raz vyrastie do výšky svetoznáma mariánska svätyňa? Kam Boh príde, tam začína púšť kvitnúť!... Tajomstvom Pompejí je ruženec. Táto modlitba nás vedie cez Máriu k Ježišovi. Ruženec je kontemplatívna modlitba prístupná všetkým - veľkým i malým, laikom i kléru, vzdelaným i jednoduchým. Ruženec je duchovná zbraň v boji proti zlu, proti násiliu, za pokoj v srdciach, v rodinách, v spoločnosti a vo svete."
Modlime sa spolu so Svätým Otcom slovami blahoslaveného Bartola: "Ak nám nepomôžeš, pretože sme nevďačné deti a nehodné tvojej ochrany, nebudeme vedieť, na koho sa obrátiť."
Novéna k Panne Márii z Pompejí
Blahoslavený Bartolo Longo dostal od Panny Márie prisľúbenie: „Každý, kto chce dostať milosti, nech sa modlí túto novénu na moju česť.“ Novéna k Panne Márii z Pompejí znamená, že človek sa má 54 dní denne pomodliť tri časti ruženca. Je to modlitba, ktorá si vyžaduje čas a trpezlivosť, ale jej ovocie vždy prekvapí tých, ktorí sa pre ňu rozhodli. K jej šíreniu prispel blahoslavený Bartolo Longo, advokát s mimoriadnou charizmou povzbudzovať k ružencovej modlitbe. Bartolo prežil hlboké obrátenie. V mladosti bol antiklerikál a voľnomyšlienkar, zaujímal sa o ezoteriku a zúčastňoval sa na špiritistických seansách. Jedného dňa, keď prežíval hlboké zúfalstvo, začul vo svojom srdci slová: „Ten, kto šíri ruženec, bude zachránený!“
Vtedy vykročil na namáhavú cestu propagovania ružencovej modlitby medzi obyvateľmi Pompejskej doliny. Spočiatku mu to šlo ťažko, ale po mnohých rokoch prinieslo jeho úsilie nádherné ovocie: ľudia si ruženec obľúbili a v Pompejach postavili Baziliku Kráľovnej posvätného ruženca. 26. októbra 1980 Ján Pavol II. vyhlásil Bartola Longa za blahoslaveného.
Blahoslavený Bartolo písal o ruženci ako o účinnom prostriedku posvätenia: „O, požehnaný Máriin ruženec, sladká reťaz, ktorá nás spája s Bohom; puto lásky, ktoré nás spája s anjelmi; veža záchrany pred pekelnými útokmi; bezpečný pristav v morskej búrke. Nikdy sa ťa nevzdáme. Budeš nám útechou v hodine smrti. Tebe patrí posledný bozk vyhasínajúceho života...“
Ako sa treba modliť novénu k Panne Márii z Pompejí?
Novéna k Panne Márii z Pompejí trvá 54 dní. Každý deň sa modlíme tri časti posvätného ruženca (radostný, bolestný a slávnostný). Môžeme sa pomodliť aj štvrtú časť - ruženec svetla. Pred začiatkom každej z troch častí ruženca povieme najskôr úmysel (iba jeden) a potom dodáme: „Tento ruženec sa modlím na tvoju česť, Kráľovná posvätného ruženca.“
Prvých 27 dní sa modlíme prosebnú časť novény k Panne Márii z Pompejí a každý deň po zakončení každej časti ruženca sa pomodlíme ešte nasledujúcu modlitbu: „Spomeň si, milosrdná Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca z Pompejí, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto z tých, čo si ťa ctia a ružencom prosia o pomoc, opustený. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš moju ružencovú modlitbu pre zaľúbenie, aké nachádzaš vo svojom chráme v Pompejach. Amen.“
Ďalších 27 dní sa modlíme ďakovnú časť novény a každý deň po zakončení každej časti ruženca sa pomodlíme ešte nasledujúcu modlitbu: „Čo ti môžem dať, Kráľovná plná lásky? Zverujem ti celý svoj život. Panna posvätného ruženca z Pompejí, budem šíriť tvoju chválu, koľko mi len sily budú stačiť, lebo som vzýval tvoju pomoc a prišla mi Božia pomoc. Všade budem svedčiť o tvojom milosrdenstve. Budem šíriť ružencovú pobožnosť, koľko len budem vládať, a všetkým budem hovoriť o tvojej dobrote voči mne, aby k tebe prišli aj nehodní hriešnici ako ja. Keby celý svet vedel, aká si dobrá a ako sa zmilúvaš nad tými, čo trpia, všetky stvorenia by sa utiekali k tebe. Amen.“
Okrem toho každú z troch častí ruženca končíme zvolaním, ktoré trikrát zopakujeme: „Kráľovná posvätného ruženca, oroduj za nás!“
Ak sa ruženec budeme modliť s detskou dôverou, úprimne a v jednoduchosti srdca, ak všetkým všetko odpustíme a nebudeme v srdci prechovávať pocit krivdy, táto modlitba nám prinesie veľké milosti. Mať čisté srdce znamená žiť v posväcujúcej milosti, a preto si pred začatím novény k Panne Márii z Pompejí očistime srdce vo sviatosti zmierenia. Skrze ruženec dostávame oveľa viac milostí než iba tie, o ktoré prosíme. Nezabudnime sa preto poďakovať za všetky dary, ktoré dostávame skrze ruky Matky ušľachtilej lásky, a vydávajme o nich svedectvo aj iným. Ján Pavol II. nás povzbudzuje: „Vytrvalo sa modlime ruženec, či už v kostoloch alebo v súkromí našich rodín. Keď budeme opakovať slová tejto modlitby, zakúsime, že naše srdcia sa postupne spoja, že zahorí plameň domáceho krbu, posilní sa naša nádej a na všetkých zostúpi veľký pokoj a radosť Ježiša Krista, ktorý sa pre nás narodil, zomrel a vstal zmŕtvych.“
