Dnes zostaneme v Európe, prenesieme sa len trochu ďalej na západ a pristaneme v Španielsku. Tam v kraji Baskov na zámku v Loyoly, v bohatej rytierskej rodine sa narodil Ignác. Hneď sa o ňom dozvieme viac, ale najprv zaspievajme našu pieseň. Ignác sa stal vojakom a slúžil v armáde vicekráľa Navary. Nosil dlhé vlasy a páčilo sa mu, keď ho obdivovali. Preto sa parádil v rytierskej zbroji, s mečom. Najradšej mal rytierske cvičenia. Vo vojne medzi Španielskom a Francúzskom v obliehanej Pamplone mu strela zasiahla nohu a navždy ju poškodila. V skutočnosti to bolo šťastie v nešťastí.

Príbeh

Ťažko raneného Ignáca odviezli do rodinného sídla v Loyoly. Noha sa mu hojila pomaly. Dovtedy veľmi aktívnemu mládencovi sa čas vliekol. Poprosil o niečo na čítanie.  Myslel na obľúbené rytierske príbehy, ale doma boli len dve knihy: „Život Krista“ a  „Zlatá legenda“  -  životopisy svätých.

Ignác nemal na výber, čítal to, čo mal. Za každou stranou cítil, že by chcel začať iný život ako ten, ktorý viedol doteraz. Bol nadšený sv. Františkom a Dominikom. „To oni sú skutočnými vojakmi“ – myslel si Ignác a čoraz viac chcel byť ako oni. „Keď oni Boží bojovníci dokázali vykonať také veci, tak aj ja musím.“

Keď bol Ignác ranený a nemohol chodiť, keď musel čítať len to, čo bolo v dosahu a nie to čo mal rád,  pomaly sa začalo v jeho živote niečo meniť. Rozhodol sa, že len čo sa mu vráti zdravie, pôjde na púť do mariánskeho pútnického miesta  Montserrat.

Viete si predstaviť čo si o ňom pomysleli jeho bývalí spolubojovníci?... To nie je všetko. Cestou na Montserrat svoj rytiersky výzbroj dal žobrákovi. Pred obrazom Panny  Márie  zložil zbraň. Na rok zanechal všetko a žil ako pustovník. Vtedy začal tú najťažšiu a najdôležitejšiu vojnu. Bojoval sám so sebou, s hriechmi a satanom, ktorý ho stále pokúšal, aby sa vrátil k predošlému životu. Vtedy skutočne Svetlo bojovalo s tmou v Ignácovi. Po tomto boji so sebou sa Ignác vydal na púť do Svätej zeme. Chcel sa stať kňazom, ale nemal vzdelanie. Tak sa teda vrátil ... do školy. Mal už 34 rokov. Musel sa naučiť latinčinu. V Paríži začal študovať teológiu. Stretol tam piatich priateľov, ktorých tak nakazil láskou k Pánu Ježišovi, že spolu založili novú rehoľu. Nazvali ju Spoločnosť Ježišova. Dnes ich nazývame jezuitmi.

Už som vám hovoril o človeku, ktorý stretol Ignáca z Loyoly a spolu s ním založil Spoločnosť Ježišovu a potom chcel všetkým ľuďom porozprávať o láske Pána Ježiša. Ako sa volal ten človek?

Stretnutie Františka s Ignácom v Paríži muselo byť úžasné. Nielenže obidvaja pochádzali zo Španielska, obidvaja sa narodili na zámku, ešte aj otec Františka  bol ministrom financií v kráľovstve Navara a Ignác ako si pamätáte tam slúžil ako vojak. Niečo úžasné. Myslím si, že môžeme tak povedať, že obidvaja sa zbláznili v jednom bode – v Pánovi Ježišovi - a založili novú rehoľu. Veľmi veľa mužov chcelo byť tak ako oni Božími bojovníkmi, čiže bojovať za spásu ľudí. Keď sa Ignác obrátil, žil už len: „Ad maiorem Dei gloriam“ čiže na väčšiu česť a slávu Božiu. Vysvetlil to v knižke „Duchovné cvičenia“. V nej  píše, že nejde o cvičenie tela, svalov a rozumu. Určite viete, že ľudia sú ochotní držať diétu, dokonca hladovku, aby  zhodili  pár kilogramov. Sv. Ignác pripomína, že netreba cvičiť len telo ale aj dušu.

Máme byť silný vnútorne. Máme mať pekné srdce, aby sme dokázali prekonať hriechy a pripodobniť sa Pánu Bohu!

Sv. Ignác nebol mäkkýš, ale tvrdý Boží bojovník. Vojak, ktorý  učí umeniu boja. Nejde o karate, aikido, judo či sumo, ale boj o pekné šľachetné srdce...

Dnes na základe toho, čo napísal sv. Ignác z Loyoly, ľudia chodia na duchovné cvičenia. Nazývajú sa ignaciánske malé duchovné cvičenia. Ešte ste malí, pre vás by boli ťažké, ale keď narastiete môžete ísť na ne. Pravidlá sú jednoduché: osem dní v úplnom mlčaní, bez telefónov, bez televízie, internetu -  len ja sám a Boh. Modlitba,  Sväté písmo a rozhovor s kňazom ako individuálnym trénerom. To je sila, čo?

Musíte myslieť na to, že Ignác bol vojakom, teda jeho duchovné cvičenia sú podľa vojenského vzoru. Vypočujte si vety sv. Ignáca, ktoré sú najdôležitejším pravidlom duchovných cvičení, skvelou radou do života:

„Človek je stvorený, aby Pána Boha chválil, ctil a jemu slúžil a tak spasil svoju dušu. Ostatné veci na zemi sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ pre ktorý bol stvorený.“ Stop!  Ešte raz prečítam pomaly, aby ste dobre počuli tieto dve vety. „Človek je stvorený, aby Pána Boha chválil, ctil a jemu slúžil a tak spasil svoju dušu. Ostatné veci na zemi  sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ pre ktorý bol stvorený.“

Čo to znamená? Po prvé, človek žije na to, aby Boha chválil. Pán Boh nás stvorila chce sa z nás tešiť. Prevažne je to opačne – sme radi ak nás niekto chváli, pravda? Sv. Ignác hovorí, že len Boh je hodný chvály, hodný toho, aby sme mu dali celý svoj život.

Po druhé, nesmieme padnúť na kolená pred žiadnym stvorením. Ani pred internetom,  ani pred počítačovou hrou, ani pred celebritou či spevákom. Ani vedci, ani ľudia, ani môj rozum mi nemôžu zacloniť Pána Boha.

Máme žiť - Ad maiorem Dei gloriam - na väčšiu slávu Božiu. Môžete si zapamätať skratku: AMDG. Svätý Ignác vymyslel také pravidlá, ktoré pomáhajú žiť na slávu Božiu, čiže AMDG.

Poviem vám dve:

1. Ak nevieš čo robiť, porozmýšľaj s čím by bol Pán Boh viac spokojný.
2. Ak ťa niečo pokúša, určite to trápi Pána Boha, zanechaj to bez váhania.

Svätého Ignáca z Loyoly môžeme spokojne nazvať Božím bojovníkom, takým duchovným „Rambom“. Bol málo nábožným rytierom, ale keď sa obrátil, dal sa celý Ježišovi. Dnes máte na  obrázkoch  tri úlohy: Ak sa vám ich podarí všetky urobiť, ste kráľmi.

Svätý Ignác z Loyoly, oroduj za nás.