Po nevydarených dvoch pokusoch dostať sa do neba mučeníckou smrťou alebo pustovníckym životom sa rozhodla pre iné: pre každého bude mať dobré srdce a úsmev. Okrem toho sa snažila modliť na tichých miestach, kde mohla byť sama.
Zdá sa to možno ľahké, ale usmievať sa na niekoho, koho nemáme až tak radi, ľahké nie je. Rovnako nie je ľahké nájsť si chvíľu, keď sa nebudem zaoberať ničím iným, iba sa pozorne rozprávať s Bohom.
Terezka to mala o to ľahšie, že jej rodičia boli pobožní a dobrí ľudia a ona vyrastala v šťastnej rodine. Otec sa staral nielen o svoju rodinu, mal dobré a pozorné srdce i voči iným. Najmä voči chudobným, biednym a všetkým, ktorí potrebovali nejakú pomoc. Nezneužíval pomoc sluhov, ako bolo zvykom v tom čase v šľachtických domoch.
Mama Terezky bola neobyčajne krásna a ľudia hovorili, že práve táto jej dcéra zdedila po nej krásu. Vypočujte si, ako Terezka spomínala na svoju mamu:
Príbeh:
„Mama mala chabé zdravie a často bola chorá. Všetkých nás veľmi ľúbila. Učila nás milovať Pána Boha a dobre sa správať k ľuďom. Mala rada knihy a často čítala. Záľubu mala najmä v príbehoch o statočných rytieroch alebo o pekných dámach väznených čarodejníkmi, ktoré zachraňovali udatní hrdinovia. Otec z toho nebol nadšený, ale tak sa zdalo, že mama v tom hľadala rozptýlenie od utrpenia, ktoré ju sužovalo.”
Šťastný Terezkin život sa rýchlo zmenil. Keď mala trinásť rokov, narodila sa im sestra Juana. Bolo to už deviate dieťa. Mama Beatriz strávila celé leto v malej dedinke Gotarrendura neďaleko Avily. Ich rodina tam mala usadlosť. Chodili tam oddychovať, starali sa o záhradu a chovali holuby. Po pôrode tam chcela mama odpočívať a nabrať nové sily. Leto prešlo a mamička stále nemala dostatok síl, aby sa vrátila do mesta. Cítila sa čoraz horšie, každým dňom slabla čoraz viac a na konci novembra zomrela. Mala iba tridsaťštyri rokov.
Terezka ťažko prežívala maminu smrť. Cítila, že je koniec jej šťastného detstva. Po pohrebe prosila brata Rodriga, aby s ňou išiel ku kaplnke sv. Lazára, pri ktorej sa modlili predtým, ako chceli ujsť k Maurom.
Môžete si domyslieť, aká socha bola v kaplnke, ku ktorej išla po pohrebe Terezka s bratom. Bola to socha Panny Márie. Počúvajte, čo sa stalo pri kaplnke a ako na tieto chvíle spomínala sv. Terézia:
Príbeh:
„Pamätám si, čo som robila, keď mi zomrela mamička. Išla som k soche Panny Márie a so slzami som ju prosila, aby bola mojou matkou. Moja detská prosba nebola zbytočná. Keď som ju o niečo prosila, vždy som viditeľným spôsobom zažila pomoc Panny vševládnej.“
Na obrázkoch, ktoré dnes dostávate, uvidíte sochu Panny Márie, pred ktorou sa modlila sv. Terézia z Avily po smrti svojej mamy.
Ľudia si vtedy uctievali Pannu Máriu v kaplnke sv. Lazára, ktorá bola pri rieke Adaja. Keď kaplnku zničil požiar, sochu preniesli do kostola v meste. Teraz sa socha Panny Márie nachádza v avilskej katedrále.
V polovici októbra na sviatok sv. Terézie z Avily sa v procesii cez mesto nesú dve sochy: socha sv. Terézie a socha Božej Matky. Bolo tak aj tohto roku 15. októbra, keď sa začal jubilejný rok. Pre obyvateľov Avily je to veľká slávnosť.
Prosím vás, aby ste sa pomodlili za svoje milované mamy. Môže to byť modlitba jedného desiatku ruženca alebo modlitba Pod tvoju ochranu. Teraz sa spoločne pomodlime za deti, ktoré už nemajú mamu.
Otázky:
- Koľko rokov mala sv. Terézia, keď jej zomrela mama?
- Čo urobila po smrti svojej mamy?
- Kde sa nachádza socha Panny Márie, pred ktorou sa modlila sv. Terézia?
Úloha:
- Pomodli sa k Panne Márii za svoju mamu.
- Prilep obrázok na svoj plagát.
Obrázok:
Socha Panny Márie, pred ktorou sa modlila sv. Terézia.