10.Tretie Božie prikázanie: „Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dni”

Väčšina pokrstených v katolíckej Cirkvi má obrovský problém svätiť nedeľu. Tretie Božie prikázanie pripomína: „Pamätaj, že máš svätiť sviatočné dní”. Prečo, a akým spôsobom máme toto robiť?

Starý zákon nám hovorí o svätení šabatu ako svätom dni. Dáva konkrétne predpisy, čo máme v tento deň konať. Viac ako tieto predpisy sú podstatnejšie motivácia a požehnanie, aké Boh prisľúbil tým, ktorí zachovávajú toto prikázanie. Krásne nám to približujú slová z knihy proroka Izaiáša, v ktorej čítame: „Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu, aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce, a sobotu budeš volať rozkošou, svätý Pánov deň hodným úcty a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty, vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči: tak sa budeš kochať v Pánovi.” (Iz 58,13-14a) V svätení Pánovho dňa ide o to, aby sme sa nesústredili na seba a nestarali sa o svoje veci, ale aby sme odovzdali tento čas Bohu.

„V siedmy deň je však Pánova svätá sobota, deň odpočinku” (Ex 31,15) - hovoril Boh Izraelitom. Prečo zachovávanie tohto predpisu bolo pre Izraelitov také dôležité? Po prvé preto, že pripomína dielo stvorenia a odpočinok Boha po diele stvorenia (por. KKC 2169). Po druhé ako hovorí katechizmus katolíckej Cirkvi – „Písmo vidí v Pánovom dni aj pamiatku vyslobodenia Izraela z egyptského otroctva.” (KKC 2170) Po tretie - zachovávanie šabatu odlišovalo Izrelitov od iných národov, ktoré toto nekonali. A bol to viditeľný znak vernosti zmluve, ktorú Boh uzavrel s vyvoleným národom. „Sobota je pre Pána; je úplne vyhradená na chválu Boha, jeho stvoriteľského diela a jeho spasiteľných činov v prospech Izraela”.

Pre nás má oslava Pánovho dňa tiež charakter nasledovania Boha. V katechizme čítame: „Ak Boh „odpočíval” v siedmy deň, (Ex 31,17) aj človek má „prestať pracovať” a nechať aj iných, najmä chudobných, aby „si oddýchli.” (Ex 23,12) Sobota prerušuje každodenné práce aumožňuje oddych. Je to deň protestu proti otroctvu práce a kultu peňazí.” (KKC 2172)

O takýto charakter Pánovho dňa, ktorý slúži človeku, aby si oddýchol a prehĺbil svoj vzťah s Bohom, sa dožaduje Kristus. V katechizme čítame: „Evanjelium uvádza mnoho udalostí, pri ktorých Ježiša obvinili, že porušuje zákon o sobote. Ježiš však nikdy nenarúša posvätnosť tohto dňa.” (KKC 2173) Ježiš jedine vysvetľuje jeho zmysel hovoriac, že „ to sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu.” (Mk 2,27) Preto tiež „ Kristus sa dovoláva toho, že v sobotu je dovolené robiť dobre, a nie zle, zachrániť život, a nie ho zničiť. Sobota je dňom Pána milosrdenstva a uctievania Boha.” (KKC 2173) „Syn človeka je pánom aj nad sobotou” (Mk 2,28) - hovorí Ježiš. Cirkev slávi Pánov deň v prvý deň týždňa: v nedeľu, to je deň Kristovho zmŕtvychvstania, deň nového stvorenia. (por. KKC 2174)

Zapamätajme si: Boh prikázal Izraelitom sláviť sobotu, „lebo v deň soboty nám pripomína odpočinok Boha v siedmy deň stvorenia. Pripomína aj vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva a zmluvu, ktorú Boh uzavrel so svojim ľudom.” (kom. KKC 450) Ježiš nenarúša posvätnosť Pánovho dňa, ale vysvetlil význam hovoriac, že „sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.” (Mk 2,27)