13. Štvrté Božie prikázanie: „Cti svojho otca a matku svoju”
Nikto sa nečuduje, keď vidí, ako sa dieťa túli k svojim rodičom. S úsmevom sa pozeráme na malé dieťa, ktoré prináša rodičom obrázok. A na druhej strane vyhadzujeme do koša obraz dospelého syna alebo dcéry, ktorí bozkávajú ruky otca či matky. Kde sa stratila úcta, dôvera a hlboký vzťah, ktorý ich spájal?
Láska detí k rodičom by mala byť prirodzeným javom v prvom období života. Následne by mal tento vzťah viesť k hlbokej láske k rodičom. Prejavom takejto lásky je napríklad modlitba za rodičov, prežívanie spoločnej radosti i trápení, pomoc poskytnutá počas choroby. Skutočná láska zaväzuje deti, aby prišli s materiálnou aj duchovnou pomocou práve vtedy, keď toto rodičia potrebujú.
Láska k rodičom sa má prejaviť poslušnosťou, úctou a vďačnosťou. V evanjeliu podľa Matúša Kristus pripomína: „Cti svojho otca i matku svoju.” (Mt 15,4) Tento záväzok nepochádza z osobných vlastností rodičov, ale pochádza z miesta, aké majú rodičia v stvoriteľskom Božom pláne. Ich rodičovská dôstojnosť viaže dieťa nepísanou zmluvou, na základe ktorej im má prejaviť úctu väčšiu než iným osobám. Ani nesprávne konanie rodičov nemôže ospravedlniť skutky ako napríklad: prezývky, ponižujúce gestá a slová.
Výrazom úcty k rodičom je poslušnosť. Cez príklad Najsvätejšej Rodiny v Nazarete nám Ježiš dáva svedectvo, ako dokonale plniť štvrté prikázanie. Hranica poslušnosti sa mení s rokmi a samostatnosťou dieťaťa. Múdre sprevádzanie rodičov, dobré rady, zvlášť v ťažkých situáciách a podpora, akú ponúkajú rodičia, sú nenahraditeľným bohatstvom dieťaťa. Smrť rodičov neoslobodzuje dieťa od povinnosti Lásky. Mení len formu úcty skrze dôstojný pohreb, starostlivosť o hrob a predovšetkým cez modlitbu za nich.
Prikázanie „Cti svojho otca a matku svoju” otvára druhú časť Dekalógu. Určuje teda vzťah, aký by mal sprevádzať život ľudí. Týka sa tiež aj iných vzťahov v rodine: vzájomná láska sa má prejaviť voči súrodencom, starým rodičom. Ostatní členovia rodiny si zaslúžia väčšiu úctu a vážnosť než iní ľudia. Štvrté Božie prikázanie sa vzťahuje taktiež na povinnosti žiaka voči učiteľovi, zamestnanca voči zamestnávateľovi, podriadeného voči svojmu predstavenému, občanov voči svojej vlasti a voči tým, ktorí ju spravujú a v nej vládnu. (por. KKC 2199)
Poukazujúc na poradie lásky v spoločnosti, štvrté Božie prikázanie začína od základnej bunky, ktorou je rodina. V nej sa rodia všetky vzťahy. Boh, poukazujúc na úctu, akú sme zaviazaní prejavovať našim rodičom, túži, aby sme hneď po Ňom prejavovali našu lásku tým, ktorí nám dali život: rodičia by zase ako prví mali odovzdať svojim deťom pravdu viery a lásku k Bohu. Rodinné zväzky, ako učí náuka Cirkvi - sú dôležitým dobrom, ale nie absolútnym. (por. Kom KKC 462) Rodičia majú s úctou a radosťou rešpektovať rozhodnutia svojho dieťaťa, pokiaľ ide o voľbu životnej cesty. (por. KKC 2232-2233)
Zapamätajme si: Prikázanie „Cti svojho otca a matku svoju” má pozitívny charakter. Ukazuje, že láska prejavovaná rodičom, starším osobám, všetkým, ktorých Boh postavil ako predstavených je záväzkom človeka. (por. KKC 2198) Súvisí to aj s odmenou, akú Boh prisľúbil dať tým, ktorí ho plnia. „Zachovávanie tohto prikázania prináša spolu s duchovným ovocím aj časné ovocie pokoja a blahobytu. A naopak, nezachovávanie tohto prikázania spôsobuje veľké škody spoločenstvám i jednotlivým osobám.” (KKC 2200)