14. Kresťanská náuka o rodine

Akým spôsobom je možné zmeniť pohana na kresťana? – pýtal sa sv. Klement a ihneď dal aj odpoveď: Je potrebné umiestniť ho na určitý čas do skutočne kresťanskej rodiny. Táto pravda je stále aktuálna. Rodí sa aj iná otázka, ktorá sa týka chápania rodiny „skutočne kresťanskej”. Aká je to rodina? Ako ju formovať?

Sv. Ján Pavol II. v dokumente venovanom rodine hovoril: „Rodina, „staň sa” tým, čím „si” a vysvetlil: „V pláne Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa rodina spoznáva nielen svoju „totožnosť”, čiže to, čím sama „je”, ale i svoje „povolanie”, čiže to, čo môže a má „robiť.” (FC 17) Katechizmus Katolíckej cirkvi tlmočí, že „manželstvo a rodina sú zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí. Láska manželov a rodenie detí vytvárajú medzi členmi osobné vzťahy a základnú zodpovednosť.” (KKC 2201)

Náuka katechizmu je zreteľná: stvorením muža a ženy Boh ustanovil ľudskú rodinu a jej členovia majú rovnakú dôstojnosť. (KKC 2203) Kresťanská rodina, ktorá vznikla skrze sviatosť manželstva, nadobúda osobitnú dôležitosť. V nej sa môže naplno realizovať Kristova cirkev a preto II. vatikanský koncil ju nazýva „domáca cirkev”. Túto pravdu vysvetľuje Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Kresťanská rodina je spoločenstvom osôb, znakom a obrazom spoločenstva Otca a Syna v Duchu Svätom. Jej plodivá a výchovná činnosť je odrazom Otcovho stvoriteľského diela.” (KKC 2205)

Sv. Ján Pavol II. učil, že podstata a úloha rodiny je napokon určená skrze Lásku. Rodina dostáva „poslanie strážiť, prejavovať a sprostredkúvať lásku.” (FC 17) Z tohto dôvodu ju Katechizmus nazýva „privilegované spoločenstvo”, lebo „vzťahy vo vnútri rodiny vytvárajú príbuznosť citov, náklonnosti a záujmov, ktoré pochádzajú predovšetkým zo vzájomnej úcty osôb.” (KKC 2206)

Rodina, formovaná po kresťansky formuje a vovádza nových členov do života spoločnosti. Katechizmus tvrdí, že rodina je „prvotná bunka spoločenského života” a vysvetľuje, že je „prirodzeným spoločenstvom”, v ktorom sú muž a žena povolaní k darovaniu seba v láske a v darovaní života. Autorita, stálosť a životné vzťahy vo vnútri rodiny tvoria základ slobody, bezpečnosti a bratstva v rámci spoločnosti. Rodina je spoločenstvo, v ktorom si už od detstva možno osvojovať morálne hodnoty, začať uctievať Boha a správne užívať slobodu.” (KKC 2207)

Rodinu treba podporovať a chrániť primeranými opatreniami. „Tam, kde rodiny nie sú schopné plniť svoje úlohy, majú iné spoločenské celky povinnosť im pomáhať a podporovať rodinnú ustanovizeň.” (KKC 2209) Katechizmus zdôrazňuje, že: „Občianska moc si má pokladať za vážnu povinnosť uznať, chrániť a podporovať ich pravú povahu, bedliť nad verejnou mravnosťou a napomáhať rodinné blaho.” (KKC 2010) Politické spoločenstvo má povinnosť vážiť si rodinu, pomáhať jej a zabezpečovať najmä: slobodu, založenie si rodiny, mať deti a vychovávať ich v zhode s vlastným morálnym a náboženským presvedčením, právo na súkromné vlastníctvo, na slobodu podnikania, na prácu, na bývanie , na lekársku starostlivosť, na opateru pre straré osoby a na rodinné prídavky, slobodu vytvárať s inými rodinami združenia. (por. KKC 2211)

Zapamätajme si: „Boh ustanovil rodinu a dal jej základné zriadenie. Manželstvo a rodina sú zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu deti. Medzi členmi tej istej rodiny sa vytvárajú osobné vzťahy a základné zodpovednosti.”(Kom KKC 456) „Spoločnosť je povinná udržiavať a upevňovať manželstvo a rodinu.” (KomKKC458)