10. Zázračný prameň
Keď v pondelok 21. september 1846, dva dni po zjavení, niekoľko obyvateľov dediny sprevádzalo Melániu cestou na miesto zjavenia, objavili tečúci prameň, ktorý cez leto už dávno vyschýnal. „Nový zázrak!“ kričali ľudia. Správa sa veľmi rýchlo rozšírila a na Horu zjavenia pritiahla v nasledujúcich dňoch a týždňoch skupiny návštevníkov. Už prvý týždeň sa udial prvý zázrak, konkrétne uzdravenie v Corpse. Počet zázrakov, ktoré sa udiali, keď sa niekto s vierou napil vody z prameňa, neustále narastal. Dôkazy uzdravenia chorých zapĺňajú zväzky záznamov.
Ale oveľa početnejšie sú zázraky obrátenia, lebo La Salette nie je ani tak miestom uzdravení tela, ako miestom duchovných uzdravení a obrátení sŕdc. Krásna Pani je nie bez príčiny uctievaná ako Zmieriteľka hriešnikov. Obrátenie hriešnikov – to je prvý a hlavný cieľ zjavenia a posolstva. K najznámejším určite patria obrátenia Ernsta Psichariho, vnuka neslávne známeho nepriateľa Cirkvi – Renana, neskoršie obrátenie Leona Bloy spolu so skupinou spisovateľov, medzi ktorými sú Stanislav Fumet, Piere von der Mehr, Maritain, Bernanos, Paul Claudel a mnoho iných.
Panna Mária neprikázala v La Salette vytrysknúť žiadnemu novému prameňu, ale obnovila do tých čias vyschnutý prameň, ktorý dodnes neprestal tiecť. Tak ako vo všetkých podrobnostiach zjavenia, aj v tomto môžeme vidieť obdivuhodnú a hlbokú symboliku.
To, čo povedala Panna Mária v La Salette, ako aj vo všetkých neskorších zjaveniach, neobsahuje žiadne nové pravdy, ktoré by mohli niečo dodať k Božiemu zjaveniu, zverenému Cirkvi. Matka chce poukázať na isté, od vekov dôležité pravdy, na ktoré sme buď zabudli, alebo ich berieme na ľahkú váhu.
La Salette nie je novým učením, ale novou milosťou! „Urobte všetko, čo vám povie!“ On, Kristus, jej Boží Syn je jediným naozajstným prameňom, z ktorého môžeme čerpať spásu. Tento prameň chce Panna Mária skrz svoje zjavenie a posolstvo nanovo oživiť pre nás a pre celý svet. Kristus sa má stať pre nás žiarivým stredobodom nášho života.
V tom obnovenom prameni môžeme uvidieť aj živý symbol všetkých milostí, ktoré od tých čias vyvierajú na orodovanie Panny Márie na svätej hore pre náš svet.
Leon Bloy napísal: „Hľa, Matka, ktorá sedí na kameni a plače, zakrývajúc si tvár dlaňami, pri malom prameni, ktorý ako keby vytekal z jej očí.“