5. Ó, ako dlho už trpím za vás!

5. Ó, ako dlho už trpím za vás!

 

„Tieto slová Matky vyvolávajú rozpaky, lebo matky sú zvyknuté veľa vydržať a vytrpieť, kým sa budú na nevďačnosť sťažovať. A Krásna Pani sa nielen sťažuje, ale aj plače. Matke, ktorá za nás hodiny trpela na Kalvárii, neostáva nič iné, ako zostúpiť z neba, sadnúť si a plakať. Pomyslenie na Matku, ktorá sedí a plače ako naše matky, keď všetky ich prosby, pomoc a napomenutia sa ukázali zbytočné voči ľahostajnosti ich detí – tento obraz by mal do hĺbky zatriasť každým kresťanským srdcom. Táto srdcervúca bezmocnosť Matky je posledným argumentom, poslednou nutnou obranou svojho nepodareného dieťaťa. Zreteľne sa tu prejavuje veľká láska Panny Márie k nám: nehanbila sa ani za slzy, ktoré sú najpokornejším znakom jej bezmocnosti, aby sme sa spamätali. Keď napokon táto Matkina posledná potecha a rozhovor od srdca k srdcu nič nedosiahnu, potom už Božia Matka pre nás nič viac nemôže urobiť,“ píše Ernst Schnydrig.

„Ó, ako dlho už trpím za vás! Hoci by ste sa akokoľvek modlili, neviem, čo robili, nikdy mi nedokážete vynahradiť moju námahu... .“ Toto je centrom kresťanského zjavenia ako takého. Natíska sa nám tu sťažnosť Ježiša nad Jeruzalemom: „Nechcel si!“ Sú to slzy a sťažnosti toho, ktorý nedokáže prekážať tým, ktorých miluje, aby sa nezničili svojim zaslepením. Ježiš plače nad svojou bezmocnosťou voči zaslepeniu a tvrdosti tých, ktorí odmietajú jeho posolstvo a Božiu lásku. Jeho slzy sú novou úpenlivou prosbou, aby sa im otvorili oči. Tieto slzy chceli odvrátiť nešťastie, ktoré ohrozuje slepých: „To nie je na smiech, že ťa tak ľúbim,“ vkladá do úst Ježišovi Blaise Pascal vo svojej knihe Myšlienky.

Slzy sú predposlednou etapou jeho lásky k ľuďom. Poslednou sa stáva položenie života. Ako trpiaci Pánov služobník vzal na seba trest kvôli ľudskej zaslepenosti (porov. Iz 52,14) a prosil Otca za nás: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!“ Napokon Boh prijal utrpenie Spravodlivého ako obetu zmierenia, aby mnohých ospravedlnil.

Ten, kto pozná Pannu Máriu z La Salette, pripomína si tajomstvo obetovaného a životodarného Spasiteľovho utrpenia. Nejde tu o vyzdvihnutie utrpenia a sĺz. Musíme bojovať s akýmkoľvek utrpením. Ježiš ho nehľadal. Utrpenie je zlo, je symbolom a následkom najhoršieho zla, čiže hriechu. Preto Ježiš zo všetkých síl bojoval proti utrpeniu, s ktorým sa stretol. Stačí si len spomenúť na zázraky, ktoré urobil. A preto aj my máme s utrpením bojovať.

Vieme, že aj tak sa nestratí tragická črta ľudskej prirodzenosti. Láska ponúkaná Bohom nám dáva možnosť jej pôsobenia prostredníctvom ľudí. Plačúca Matka, ktorá nosí na prsiach ukrižovaného Ježiša – medzi kladivom, znakom nášho odvrátenia sa, a kliešťami, znakom nášho obrátenia nám pripomína slobodu a zodpovednosť. Naozaj pochopíme tajomstvo posolstva z La Salette nie vtedy, keď na nás urobia dojem slzy Plačúcej Matky, ale ak budeme zdieľať jej spoluutrpenie a starosť o ľudí.

Zdroj: Emil Ritz MS - Posolstvo Panny Márie z La Salette