78. Na mori
Loď plná ľudí vyrazila na plavbu po mori. Výlet to bol krásny, veľa zážitkov, atmosféra výborná, partia super. Zrazu začalo pršať. Mali super kapitána a vedeli, že sa postará. Kapitán tam mal svojho syna, šikovného námorníka. Stále silnejšie pršalo. Kapitán vedel, že bude musieť niečo vymyslieť, aby zachránil všetkých ľudí. Napadlo mu, že musí zohnať drevo a postaviť ho zvislo na loď, aby ich skôr uvideli. Drevo našiel, postavil a nič. Bolo to málo. Záchrana neprišla. Rozmýšľal a napadlo mu, že musí nájsť ešte jedno drevo a pribiť ho krížom na už postavené drevo, aby loď vyvážil, a veril, že záchrana príde. Pribil aj druhé drevo a nič. Bolo to málo. Poslal preto svojho najšikovnejšieho námorníka, svojho syna, hore na drevo. Vedel, že musí spraviť všetko, aby ľudí zachránil. Syn, keďže dôveroval otcovi a bolo mu všetkých ľudí ľúto, dokonca ich mal rád, zobliekol sa, opásal sa iba obyčajnou zásterou a išiel hore na drevo. Vedel, že to musí spraviť, aby všetkých ľudí zachránil. Cestujúci sa čudovali, iní zas neverili, že to spraví a niektorí dokonca sebecky konštatovali, že je im jedno, kto a čo spraví, hlavne nech už sú na brehu. Našli sa aj takí, ktorým bolo námorníka ľúto a pod krížom plakali, no verili, že kapitán vie, čo robí. Námorník vyšiel na drevo, iba v zástere a v tom prišla záchrana, pomoc, nádej pre všetkých ľudí. Syn na dreve skonal, aby splnil otcovu vôľu, a tak zachránil ľudí. O tri dni, keď prišla loď do prístavu, otec si zobral syna domov. Niektorí ľudia hneď po príchode do prístavu zabudli, kto ich zachránil, a komu majú ďakovať za život. Niektorí ďakujú kapitánovi doteraz, veľa zachránených bolo počas plavby v podpalubí a nevedia, že sú zachránení, myslia si, že sa jednoducho plavili a doplavili. Mnoho ľudí zas neverí, že existuje taký kapitán, a vôbec, že existuje niekto, kto pre záchranu ostatných obetuje svojho syna.
Kto si? Ten na palube? Ten v podpalubí? Ten pod drevom plačúci? Ten, čo v kapitána neverí?
Kapitán aj pre teba poslal svojho syna na kríž! Nech si ktokoľvek, či si mu vďačný, či ti je to jedno, či ti je to divné, či na to pravidelne zabúdaš, aj kvôli tebe sa toto všetko stalo.
Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
PS: Nech spolu s Ježišom na kríži zomrie v každom z nás egoizmus, pýcha, neodpustenie, smútok a strach a nech spolu s Ježišom v nás ožije všetko to, čo je "mŕtve", nech dokážeme slúžiť tým, ktorí si to nezaslúžia, nech dokážeme odpustiť tým, ktorý nás o prepáčenie neprosia, nech dokážeme milovať tých, ktorý nás v láske nemajú, a hlavne nech každý deň nezabudneme nášmu "kapitánovi" za všetko ďakovať, veď jedine s ním sa životom aj počas búrok preplavíme!