87. Kladivo a lepidlo

87. Kladivo a lepidlo

V sobotu podvečer sa v dielničke pri kôlničke dali do rozhovoru kladivo s lepidlom. Začali sa rozprávať, že kto z nich dvoch je v živote potrebnejší, silnejší a dôležitejší. Rozhovor bol plný dokazovania, obhajovania a vysvetľovania.

Kladivo tvrdilo, že ono je "TOP", pretože je tvrdšie, silnejšie, dokáže rozbiť hneď a skoro všetko. Za malú chvíľu sa zo šálky stanú črepiny, z plastovej debničky sú iba úlomky a v drevenej doske sú zaraz ryhy. Tam, kde kladivo "úradovalo", je to hneď poznať. Jeho sila, tvrdosť a pevnosť je jasne dokázateľná a stopy po kladive a jeho "práci" sú často hlboké a nenapraviteľné. Dokáže robiť hluk, buchot, že až pri srdci pichá. Všade sú úlomky, triesky, črepiny, všetko je zničené, pokrivené a rozbité.

Lepidlo vedelo, že prekonať kladivo bude ťažké, preto začalo obhajobu o svojej dôležitosti takto: "Áno, kladivo, uznávam tvoju silu, tvoju moc, tvoju neprekonateľnosť v ničení a uznávam tiež, že dokážeš meniť veci na nepoznanie. Dokážeš vystrašiť nielen to, čo práve ničíš, ale aj všetkých naokolo. To všetko je pravda." Kladivo si myslelo, že je koniec a veľmi pyšné a s úškrnom čakalo za uznaním. Lepidlo však pokračovalo: " Drahé moje kladivo, či sa ti to páči, alebo nie, z nás dvoch je víťaz známy už dávno. Ja som zvíťazilo už dávno! A vieš prečo? Pretože všetko to, čo ty zničíš, môžem ja zlepiť a dávam tak opäť "život" všetkému zlomenému, rozbitému a v tvojich očiach viac nepoužiteľnému. Všetko to, čo si svojou "prácou" zničilo a vystrašilo, tomu všetkému som ja svojou "prácou" dalo nový život, nový začiatok. Aj keď ty pri svojom "úradovaní" stále veľmi hrmíš a ľakáš, ja v tichosti dokážem všetkému, čomu si ty život a nádej zobral, svojou prítomnosťou život vrátiť. A vieš čo ešte, drahé kladivo? Víťaz som aj preto, že kladivo sa môže zlomiť, lepidlo sa zlomiť nemôže, preto som víťaz vždy ja!"

Kladivo plné zlosti z toho, že lepidlo vyhralo, sa rozhodlo, že o tomto rozhovore nikomu nepovie a išlo svojím hrmotom a silou presviedčať ostatné náradia v kôlničke, že ono je TOP. Hlúpi mu uverili, začali sa báť a chceli byť takí ako kladivo, chceli byť na strane sily, ničenia a rešpektu. Ostatní však vedeli, že ničenie má síce silu, ale dávať všetkému opäť život a nádej je to najdôležitejšie.

Kladivo je ako zlo v našich životoch. Všade tam, kde pýcha, egoizmus, nenávisť či zlosť "úradovali", všade tam sú rozbité vzťahy, pokrivené charaktery, zničené životy, roztrieštené duše a hlboké ryhy v srdci. Všade tam nič nefunguje, všetko je úplne bez nádeje na radostný život, bez zmyslu a bez chutí. Práve vtedy, je čas na "lepidlo". Práve vtedy je čas na lásku! Práve vtedy, keď už nič nefunguje, keď niet chuti ani radostí zo života, práve vtedy je čas na lásku. Láska dáva zmysel všetkému, čo už úplne stratilo nádej, že ešte niečo zmysel má! Láska dáva druhému nový život! Práve tvoja láska môže dať niekomu nový život. Práve tvoja láska, tvoja služba, tvoju objatie môžu byť pre niekoho jediným lepidlom na jeho rozbitý život. Čím viac má niekto rozbitý život, tým viac práve tvojej lásky potrebuje! Nesúď nikoho, kto má svoj život rozbitý, zničený a možno v troskách. Buď ty ten, ktorý mu ponúkne svoju lásky, svoju pomoc, svoje objatie. Buď ty ten, ktorý mu dá spoznať Boha a jeho lásku. Buď ten, ktorý mu svojím životom ponúkneš spoznať, čo znamená odpustiť, nesúdiť, nepýtať sa a poslúžiť.

Autor: Michaela Mihalikova Petrušová

PS: Ty sám môžeš jednoducho zistiť, čo si zač. Čo ostáva po tebe tam, kde "úraduješ"? Sú to rozbité vzťahy, urážky, hnev a hádky? Ničíš všetkých naokolo svojou pýchou, svojím egoizmom, posudzovaním a závisťou? Si zúrivé, silné, ničenia chtivé kladivo? Alebo si lepidielko, ktoré všetko naokolo "zlepuje" svojím odpustením, spája svojou službou, miluje aj tých, ktorú si to možno nezaslúžia a ukazuje tak čo znamená byť milosrdný a radosťou potešuje duše, na ktorých sú hlboké ryhy. To, čo po tebe ostáva, to, čo za tebou vidno, či všetko rozbité alebo zlepené, to si ty!

PS1: Ničí sa jednoducho a rýchlo, lepí sa pomaly a náročne, ale iba tam, kde je láska, to bude opäť fungovať! LEP! ODPÚŠŤAJ! MILUJ! SLÚŽ! A hlavne nikdy nezabudni, že víťaz je jasný! Láska vždy vyhrá! BOH JE LÁSKA! A to najdôležitejšie je, že aj keď si "zlé kladivo", aj ty si božie dieťa, milované božie dieťa, a on je tu aj pre tebe, on sa na teba nehnevá a chce ti dať nie zlepený, ale úplne nový život. Veď keby nebolo "zlých kladív", ako by BOH ukázal svoje nekonečné milosrdenstvo?