Farská púť La Salette 2016

Farská púť La Salette 2016

 

Prísť na La Salette...

... je ako prísť na Jeho nádvorie. Vstúpiť do nádhery majestátu Kráľa, z ktorého na vás dýcha pokoj, radosť, ale zároveň sila, moc a neuveriteľná vznešenosť. Vznešenosť Tvorcu všetkého toho - čo vidíte, dýchate, či na čom stojíte. Krásna Pani, Jeho Mama, vás víta už pri samom vstupe slovami: „Priblížte sa, deti moje, nebojte sa,“ a keď spravíte čo i len krok bližšie, vyššie, doľava či doprava, otvára sa vám nový a ďalekosiahli pohľad všetkej tej vznešenosti a krásy Jeho samotného. Krásy kráľovstva, ktoré nemá hraníc. Je to miesto, ktoré očarí vaše srdce ľúbeznou vôňou a viete, že ste vítaní a prijímaní ako dieťa Najvyššieho, Najkrajšieho a Najmocnejšieho Otca. V radosti voláte k Bohu a z očí vám čítať stretnutie s Ním. Také je La Salette ... je to ako nežný dotyk neba, niečoho, kde vás to nezadržateľne volá k chvále Otca. Na tomto kúsku zeme sa slová žalmu: „Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia“ stávajú realitou (Ž 148,13). Po čase strávenom na mieste zvláštneho čara, kde vás Jeho Mama viedla k pokániu a modlitbe, s vďakou odchádzate ako ľudia slobodní, vyvolení a požehnaní. Ste znovuzrodení a Boh zázrakov vo vás prebýva, prúdi vo vás a kamkoľvek do neznáma vás zavolá, s hrdosťou pôjdete ako kráľovské deti nesúce Jeho lásku. Svätyňu Jeho trónu si po pobyte v Jeho nádherných nádvoriach neviete ani len predstaviť, ale v tichosti srdca vám znie Jeho prísľub: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1Kor 2,9). My, Pane, my Ťa milujeme, veríme Ti a chystáme sa za Tebou.

Alenka

====================================

Čo Boh robí, dobre robí. Áno, opäť som sa presvedčila o pravdivosti týchto slov. Možno púť do La Salette nebola pre mňa vysnívanou cestou počas mojich posledných letných prázdnin, no dnes viem, že bola tou najvhodnejšou, ktorá dodá vyčerpanej duši pokoj, úľavu, odvahu i nové sily.

Osem-denné putovanie sa začalo v autobuse plnom pre mňa neznámych tvárí, rozmanitých charakterov, povolaní, ktorých spájala zvedavosť a túžba spoznať miesto, kde sa nebo dotýka zeme.

Po celý čas nám bol neustále v pätách Ľubko, hlava našej púte, ktorý program starostlivo pripravil a v správny čas nám podával potrebné informácie o miestach, ktoré sme navštívili či nimi prechádzali. Nemohli chýbať naši pátri – Wieslaw a Andrej, pán farár Igor a bohoslovec Jozef, ktorí boli vždy pripravení venovať nám svoj čas, úsmev či milý pohľad, zodpovedať naše otázky a povzbudivými slovami usmerňovať naše kroky na ceste za Kristom.

Spolu sme sa vydali na dlhú cestu po stopách veľkých svätcov, ktorých životy poznáme z kníh, sú pre nás vzorom v čase rôznych prekážok a pokušení a na príhovor ktorých sa uskutočnilo už mnoho zázrakov vo svete. V Taliansku sme navštívili Padovu, ktorú preslávili svätci ako Leopold Mandič, patrón spovedníkov, či Anton Paduánsky, patrón pri hľadaní stratených vecí. V Turíne pôsobil svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, zakladateľ rehole saleziánov. Našu pozornosť si zaslúžilo aj horské sedlo Col du Lautaret, ktoré bolo už niekoľkokrát súčasťou jednej z etáp Tour de France. Zároveň bolo aj poslednou zastávkou pred vytúženým La Salette. To sme ešte nevedeli, aké úskalia nás na ceste čakajú. Malo to byť už len 70 km do cieľa. Nakoniec však naša cesta bola odrezaná a kilometrov opäť pribúdalo. No Ľubko nás nenechal napospas nervozite, pridal trošku fóru, čo by Ján Kraus, a navodil atmosféru „Uvoľnite sa, prosím“. Na sklonku dňa sme s jasotom zastonali: „Bonjour, La Salette!“

La Salette – hory, ticho, pokoj, žiadny zhon, žiadne davy ľudí. Zvláštne čaro. Tak veľmi cítiť prítomnosť Boha a Matky Božej. A hoci počasie nebolo priaznivé, pršalo, ochladilo sa, bol to požehnaný a pokojom naplnený čas. Posledný deň dážď ustál a my sme sa s radosťou mohli vydať na neďaleký vrch Mont Gargas (2207 m).

Sväté omše, modlitba svätého ruženca, krížové cesty, vysvetlenie posolstva La Salette, katechézy, sviečkový sprievod, adorácia, sviatosť zmierenia, duchovné rozhovory, stretnutie sa s dobrovoľníkmi zo Slovenka a spoločná modlitba chvál, to všetko bolo duchovnou náplňou tohto trojdnia. Zaujímavosťou a veľkým zážitkom bol sviečkový sprievod, ktorý sa konal každý večer po západe slnka k oslave Boha a Panny Márie. Zúčastnili sa všetci pútnici prítomní v La Salette. Modlitba sprevádzaná spevom bola prednášaná vo viacerých jazykoch.

Po troch dňoch strávených v La Salette naše putovanie pokračovalo do Arsu, kde pôsobil veľký svätec Ján Mária Vianney. Kňaz, ktorý neoplýval inteligenciou, ale veľkou láskou k Bohu. Stal sa vyhľadávaným spovedníkom a je jedným z najobľúbenejších svätcov Katolíckej cirkvi a patrónom kňazov. Oživením pred nocou v autobuse bola manufaktúra, ktorú sme vytvorili na odpočívadle. Chlieb, paštéky, pracujúca trieda ( páter Andrej, Ľubo) a naše hladné krky.  V Českej republike sme neobišli Starú Horu, hlavné mesto Prahu a nakoniec Starú Boleslav, ktorá je spojená s mučeníckou smrťou svätého Václava, patróna Čiech.

Veľká vďaka patrí naším duchovným otcom – pátrovi Wieslawovi a Andrejovi, ktorí sa nám po celý týždeň venovali. Za ich slová, povzbudivé i poučné, modlitby, duchovné rozhovory, prívetivosť, za príklad, ktorý v nich máme i nevyčerpateľný smiech. Uvedomujem si, že to nie je samozrejmosť mať kňazov, obetavých kňazov. Aj vďaka nim sme mohli vytvoriť jedno spoločenstvo, jednu rodinu a prežiť krásny čas v blízkosti Boha a Panny Márie.

Janka

====================================

     Na našej púti sme navštívili mnohé mestá, videli ich dominanty, urobili krásne fotky, obdivovali kostoly a katedrály zvonka i zvnútra, spoznávali príbehy s nimi späté. Myslím, že Turín, Miláno atď. dostatočne nasýtili náš zrak. Ale ten pravý pokrm, dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli ísť na túto púť, na nás čakal vysoko v horách. Na mieste, kde sa pred takmer 170 rokmi zjavila Panna Mária.

     Bohatý duchovný program šiel ruka v ruke so zábavou, takže som skoro ani nezbadala ako sa moja viera posúva ďalej, ako sa uzdravujú zranenia, ako sa moja duša napĺňa a hlavne ako rýchlo uplynul náš čas na La Salette. Tu, kde sa stretávajú ľudia z rozličných národov, sme mohli vidieť a zažiť úplné pochopenie a prijatie, akého sa nám často nedostane ani tam, kam sme sa po skončení púte vrátili. Aj preto, podľa mňa, toto miesto navždy zostane v našich srdciach ako predobraz pravého domova, v ktorom sa, ako verím, všetci raz stretneme.

     Spoznala som skvelých, veľmi inšpiratívnych ľudí. Spolu ako rodina i každý zvlášť sme sa priblížili k nebeskej Matke, ktorá nás rovnako ako Maximina a Melániu posiela ohlasovať svoje posolstvo celému jej ľudu.

     Pamätám si, ako páter Andrej pred príchodom na La Salette povedal, že má pocit, akoby sa vracal domov. Som presvedčená, že ak tam niekoho z nás nohy opäť zavedú (príp. odvezie autobus), budeme sa cítiť presne tak isto.

Magdalénka

====================================

La Salette...

Nikdy som o tom mieste nepočula, a možno by to tak bolo aj naďalej, keby........

     Na konci mája som si len tak zo zvedavosti hľadala na internete informácie o tom, aké rôzne kláštory máme na Slovensku. Hneď na začiatku sa mi ponúkol pohľad na rôzne kláštory, kde ma skoro hneď zaujali Saletini. Klikla som si na ich stránku a prvé čo som našla bolo plagát s ponukou viacdňového putovania po mne známych, no nikdy nevidených, pútnickych miestach. Jediné z miest, čo mi nič nehovorilo, bolo La Salette. No aj napriek tomu som hneď bola rozhodnutá, že tam chcem ísť. Hoci pravdepodobnosť, že dva dni pred ukončením nahlasovania bude ešte nejaké voľne miesto, bola priam nulová, bola som si istá, že tam pôjdem. Napísala som na email, ktorý bol uvedený na plagáte a čakala. Hovorila som si: „Panna Mária, neviem prečo práve La Salette, ale keď si mi ho ukázala, tak verím, že ma tam chceš“. Keďže sa mi zdalo, že mi dlho na mail nik neodpovedá (hoci prešlo iba pár hodín), rozhodla som sa pre istotu aj volať. Dovolala som sa úspešne, no odpoveď bola jasná: „Sme plní!“ Dostala som však prisľúbenie, že keby sa niečo zmení, určite sa o tom dozviem. Prešlo pár týždňov a ja som išla na víkendové duchovné cvičenia. Bol to pre mňa taktiež požehnaný čas. Pri jednom rozhovore so saleziánskym kňazom, ktorý nám robil prednášky, mi on zrazu hovorí: „Mala by si ísť niekam na púť!“ V duchu som si pomyslela, že veď aj by som išla, no mala som v pláne iba La Salette. Po príchode domov som si našla v počítači mail... dva dni starý... o tom že sa uvoľnilo jedno miesto... jedno miesto... pred dvomi dňami... a nik sa nenahlásil.

     A bolo rozhodnuté. Idem. Čas na prípravu bol krátky, veď informácia prišla iba pár dní pred odchodom. Nikoho nepoznajúc, len s dôverou že Panna Mária sa o všetko postará, pricestovala som z Trenčína v piatok večer na Rozkvet.

     V autobuse som sa zoznámila s Julkou, ktorá mi bola na cestách ako moja mamina. A tak som sa už vôbec necítila sama. Postupne, ako sme cestovali neskutočne dlhé kilometre, sme sa začali všetci medzi sebou zoznamovať. A tak po čase sme boli ako taká jedna veľká rodina. Ja osobne som sa tešila aj z toho, že Maťka doniesla gitaru.

     Prvá cesta: Padova – Milano – Turín. Veľmi som sa tešila hlavne na dona Bosca.

    Druhá cesta: La Salette, kde sme pobudli tri nádherné dni, plne dobre pripraveného duchovného programu, o ktorý sa nám postarali otcovia Saletini, seminarista Jožko a otec Igor, tak isto plné turistiky, dobrého jedla a priateľských rozhovorov :-)

     Tretia cesta: Ars – Paray le Monial – Svata Hora - Praha. Každé jedno z miest si zobralo kúsok miesta v mojom srdci. 

     A posledná cesta: Stará Boleslav – Slovensko.

     Nedá sa opísať len pár slovami každý kúsok cesty, nedá sa nafotiť všetko to nádherné. Posvätnosť miest a ich posolstvá zanechávajú v každom z nás stopu. A Panna Mária si nás vedie ako naša matka. Pozýva nás každý deň, aby sme spolu s ňou išli za jej Synom Ježišom, ukazuje nám na rany Ježiša, prosí so slzami o to, aby sme sa k nemu vrátili, aby sme pochopili veľkosť jeho lásky k nám nehodným. A mňa učí dôverovať. Dôverovať aj napriek tomu, že nie všetko ide podľa mojich predstáv.

     Avancez mes enfants n'ayez pas peur, je suis ici pour vous conter une grande nouvelle.

Ľubica

Fotogaléria:

/album/fotogaleria13/snimka1-jpg2/ /album/fotogaleria13/snimka2-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka3-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka4-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka5-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka6-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka7-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka8-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka9-jpg3/ /album/fotogaleria13/snimka10-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka11-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka12-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka13-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka14-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka15-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka16-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka17-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka18-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka19-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka20-jpg2/ /album/fotogaleria13/snimka21-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka22-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka23-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka24-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka25-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka26-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka27-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka28-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka29-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka30-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka31-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka32-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka33-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka34-jpg1/ /album/fotogaleria13/snimka35-jpg1/