Víkendový relax v Jánskej doline

Po minuloročnom víkende strávenom v Oravskej Polhore sme uvažovali nad tým, kde by spoločenstvo Školy novej evanjelizácie sv. Filipa spolu so svojimi rodinami strávili príjemný víkend aj tento rok. Naše kritéria boli jasné – väčšia chata pre nenáročných v lone prírody. Hľadali sme, hľadali a našli... Po príchode na chatu sme usúdili, že sme zvolili správne - chata Aňa v Liptovskom Jáne plne zodpovedala našim požiadavkám. Liptovský Ján je vstupnou bránou do Jánskej doliny známej svojimi prírodnými krásami, jaskyňami, minerálnymi a termálnymi prameňmi. Pekná chata v príjemnom lesnom prostredí s veľkou spoločenskou miestnosťou, vonku ohnisko s množstvom lavičiek, šum potoka tečúci priamo pred chatou, orientácia chaty takmer na samote.... To bolo to „pravé orechové“ pre nás – sídliskových obyvateľov unavených hlukom mesta, ktorí sa rozhodli načerpať sily a posilniť vzťahy. 

Po upozornení chatára, aby sme nevyhadzovali jedlo do košov pred chatou kvôli výskytu medveďov sme skonštatovali, že je to super zmena, vymenili sme sídliskových psov za medvede. Ale počas víkendu sme nestretli ani jedného...pardon...jedného predsa...dreveného pred hotelom Ďumbier....ale ten sa nezdal nebezpečný.

Takže po príchode sme sa vybalili, doplnili telesné sily večerou a duchovne sa posilnili svätou omšou. Po svätej omši sme si určili program na nasledujúci deň. Naplánovali sme si turistický výstup na Poludnicu (1540 m n. m.) zhodnotiac, že  nám stačí krátka....cca 4 – 5 hodinová túra. To sme však ešte nevedeli, že to bude dlhý a namáhavý výstup, z poldennej túry bude túra celodenná. 

Prvomájový výstup na Poludnicu – prevýšenie 900 metrov

V piatok ráno vyrážame z chaty a poza Jánsku kolibu - Strachanovku stúpame  z výšky 650 m n. m. hore zjazdovkou na Javorovicu. S naberaním výškových metrov vyťahujúc kvôli mrholeniu pršiplášte obdivujeme krásnu flóru, začínajú sa nám ukazovať krásne výhľady na Liptovskú dolinu. Stúpame úsekom lesa, zatiaľ stále po zelenej značke a dostávame sa na lúčnaté rázcestie v sedle Rakytovica vo výške 1070 m. Žltá značka smeruje priamo nahor na vrchol Poludnice, zelená okľukou cez sedlo pod Kúpeľom. Vyberáme sa tou kratšou cestou. Pred nami je najnáročnejší úsek celej túry, čo sme, vďaka Bohu, netušili... a stúpame...a stúpame...a stúpame.... Miestami máme pocit, že stúpanie nemá konca. Prechádzame popri peknej jaskyni, pri ktorej si väčšina z nás oddýchla, niektorí si vyšli na vyhliadkovú lúku nad jaskyňou, z ktorej sa črtali nádherné výhľady...vpravo na Liptovský Mikuláš a jeho okolie, vľavo na zasnežené končiare Západných Tatier. Zaujímavosťou tejto jaskyne nazývanej aj „židovská“ je, že počas druhej svetovej vojny sa v jaskyni ukrývali Židia pred transportom do koncentračných táborov. Odvážni miestni obyvatelia nosili do jaskyne jedlo a šatstvo, často aj s ohrozením vlastných životov. Vystupujeme ďalej popri skalnej stene. Záverečný stupák na Poludnicu bol dosť náročný, miestami po šmykľavých snehových úsekoch až nebezpečný... tiež prechod cez povyvracané kmene stromov je trochu náročnejší. Našu námahu sme však ocenili na vrchole Poludnice (1 540 m n m.). Ako na dlani sme mali Liptovskú Maru, za ňou sa týčil Veľký Choč, vpravo sa otvoril prekrásny výhľad ponad hlbokánske doliny na Chopok, Ďumbier. končiare Vysokých Tatier na čele s Kriváňom. Zostup bol skúškou pre naše kolená, najmä dole strmým brehom po zjazdovke. Po zídení sme sa posilnili v kolibe Strachanovka. Oddýchli sme si, vychutnali slovenskú kuchyňu.

Sobotný deň sme strávili viac-menej oddychovo, keďže väčšinu neminula svalovica a na dlhší pohyb sme sa necítili. Na programe bolo varenie guláša, čo mali na starosti muži, a treba povedať, že guláš bol jedinečný. Poobedňajší čas sme využili na prechádzku po Liptovskom Jáne, v ktorom je množstvo historických stavieb, kaštieľov a zemianskych kúrií zo 16. storočia, takže bolo čo obdivovať. Okrem historických stavieb tu vyrástlo veľa penziónov, hotelov, ktoré využívajú výskyt termálnych vôd. Pri jednom takom s malým termálnym jazierkom sme sa pristavili. Prešli sme sa aj ku známemu jazierku – Kadi, ktorá je tzv. prírodným perličkovým kúpeľom, odvážnejší aspoň nôžky namočili... Z prameňa prezývaného Liptovský Janko sme si načerpali tunajšiu liečivú vodu. Večer sme strávili spoločnou zábavou, nechýbali gitary, spev, belgický tanec, stoličkový tanec, tímové súťaženie v hre Aktivity.

Náš víkendový pobyt mal nielen turisticko-oddychový, ale aj duchovný rozmer. Božie Slovo  a  náš trpezlivý pastier páter Zbišek  nás sprevádzali celý deň. Ráno sme mali spoločné ranné chvály, večer  sv. omša, vešpery a  osobná modlitba (niekedy stručná, keď unavené očné viečka padali a padali......).  Bol to nádherný čas radosti, oddychu a spoločne prežitých okamihov, ktoré ako záblesk lúčov budú ešte dlho presvetľovať naše spomienky a vzťahy.

Vďaka Ti, Pane, za tento požehnaný čas prežitý SPOLU.