Komentár

 

Samaritánka  odpovedala  Ježišovi:  „Nemám  muža“.  Témou  konverzácie  je  teraz  manželskýživot tejto ženy. Ide tu o posun obsahu ich rozhovoru – od vody k manželovi. „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ (Ján 4, 16). No Ježiš vie, že žena mala päť manželov, a muž, ktorého má teraz, nie je jej manželom. Aká je jej situácia? Požiadali o rozvod jej manželia? Bola vdovou? Mala deti? Takéto otázky nás  prirodzene  napadnú,  keď  sa  zaoberáme  týmto  príbehom.  No  pritom  sa  zdá,  že  Ježiša zaujíma  iná  stránka  ženinej  situácie;  pozná  jej  život,  no  napriek  tomu  je  otvorený  voči  nej, voči stretnutiu s ňou. Ježišovi nejde o moralistickú interpretáciu jej odpovede, no zdá sa, že ju chce  nasmerovať  vyššie,  ponad  ňu.  V  dôsledku  toho  sa  ženin  postoj  k  Ježišovi  mení. Prekážky, ktoré predstavujú kultúrne a náboženské rozdiely, v tejto chvíli ustupujú do úzadia, aby  uvoľnili  miesto  niečomu  oveľa  dôležitejšiemu:  stretnutiu  v  dôvere.  Ježišovo  správanie nám  tu  umožňuje  otvoriť  nové  výhľady  a  položiť  si  ďalšie  otázky:  otázky,  ktoré  sa  týkajú postojov  degradujúcich  a  marginalizujúcich  ženy;  a  tiež  otázky  ohľadom  našich  odlišností, ktorým  dovoľujeme,  aby  nám  stáli  v  ceste  k  jednote,  o  ktorú  sa  usilujeme  a  za  ktorú  sa modlíme. 

 

Otázky