Komentár
Samaritánka odpovedala Ježišovi: „Nemám muža“. Témou konverzácie je teraz manželskýživot tejto ženy. Ide tu o posun obsahu ich rozhovoru – od vody k manželovi. „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ (Ján 4, 16). No Ježiš vie, že žena mala päť manželov, a muž, ktorého má teraz, nie je jej manželom. Aká je jej situácia? Požiadali o rozvod jej manželia? Bola vdovou? Mala deti? Takéto otázky nás prirodzene napadnú, keď sa zaoberáme týmto príbehom. No pritom sa zdá, že Ježiša zaujíma iná stránka ženinej situácie; pozná jej život, no napriek tomu je otvorený voči nej, voči stretnutiu s ňou. Ježišovi nejde o moralistickú interpretáciu jej odpovede, no zdá sa, že ju chce nasmerovať vyššie, ponad ňu. V dôsledku toho sa ženin postoj k Ježišovi mení. Prekážky, ktoré predstavujú kultúrne a náboženské rozdiely, v tejto chvíli ustupujú do úzadia, aby uvoľnili miesto niečomu oveľa dôležitejšiemu: stretnutiu v dôvere. Ježišovo správanie nám tu umožňuje otvoriť nové výhľady a položiť si ďalšie otázky: otázky, ktoré sa týkajú postojov degradujúcich a marginalizujúcich ženy; a tiež otázky ohľadom našich odlišností, ktorým dovoľujeme, aby nám stáli v ceste k jednote, o ktorú sa usilujeme a za ktorú sa modlíme.
Otázky
- Nachádzame v našich spoločenstvách také situácie, ktoré vzbudzujú pohoršenie?
- Aké je miesto a úloha žien v našich cirkvách? 3.Čo môžu naše cirkvi urobiť, aby zabránili násiliu a premohli násilie voči ženám a dievčatám?