Komentár
Rozhovor medzi Ježišom a Samaritánkou ukazuje, že dialóg s odlišným, s cudzincom či neznámym, môže prinášať život. Ak by žena dodržiavala pravidlá svojej kultúry, bola by odišla, keď uvidela Ježiša blížiť sa k studni. V ten deň však z nejakého dôvodu nedodržala zavedené pravidlá. Obaja, ona i Ježiš, porušili konvenčné schémy správania. Týmto porušením schém nám opäť ukázali, že je možné utvárať nové vzťahy. Pokým Ježiš koná dielo, ktoré mu zveril Otec, Samaritánka zanecháva pri studni svoj džbán na vodu na znak toho, že môže vo svojom živote ísťďalej: neobmedzuje ju úloha, ktorú jej spoločnosť vymedzila. V Jánovom evanjeliu je Samaritánka prvou osobou, ktorá ohlasuje Ježiša ako Mesiáša. Takéto „porušenie“ schém je nevyhnutné pre tých, ktorí chcú byť silnejší a múdrejší vo svojej viere.To, že Samaritánka zanechala svoj džbán, znamená, že našla väčší dar, väčšie dobro ako je voda, a lepšie miesto v rámci svojho spoločenstva. Spoznala väčší dar, ktorý jej ponúkal tento cudzinec, Ježiš. Je pre nás ťažké nájsť hodnotu, spoznať dobro či dokonca svätosť toho, ktorý je nám cudzí a patrí niekam inam. No spoznanie dobroty a svätosti darov, ktoré patria iným, je nevyhnutným krokom k viditeľnej jednote, o ktorú sa usilujeme.
Otázky
- Stretnutie s Ježišom si vyžaduje, aby sme zanechali svoje džbány. Čo v našom prípade predstavujú tieto džbány?
- Aké hlavné prekážky nám v tom bránia?