Komentár

 

Rozhovor  medzi  Ježišom  a  Samaritánkou  ukazuje,  že  dialóg  s  odlišným,  s  cudzincom  či neznámym,  môže  prinášať život.  Ak  by  žena  dodržiavala  pravidlá  svojej  kultúry,  bola  by odišla,  keď  uvidela  Ježiša  blížiť  sa  k  studni.  V  ten  deň  však  z  nejakého  dôvodu  nedodržala zavedené   pravidlá.   Obaja,   ona   i   Ježiš,   porušili   konvenčné   schémy   správania.   Týmto porušením schém nám opäť ukázali, že je možné utvárať nové vzťahy. Pokým Ježiš koná dielo, ktoré mu zveril Otec, Samaritánka zanecháva pri studni svoj džbán na vodu na znak toho, že môže vo svojom živote ísťďalej: neobmedzuje ju úloha, ktorú jej spoločnosť  vymedzila.  V  Jánovom  evanjeliu  je  Samaritánka  prvou  osobou,  ktorá  ohlasuje Ježiša ako Mesiáša. Takéto „porušenie“ schém je nevyhnutné pre tých, ktorí chcú byť silnejší a múdrejší vo svojej viere.To,  že  Samaritánka  zanechala  svoj  džbán,  znamená,  že  našla  väčší  dar,  väčšie  dobro  ako  je voda, a lepšie miesto v rámci svojho spoločenstva. Spoznala väčší dar, ktorý jej ponúkal tento cudzinec, Ježiš. Je  pre  nás  ťažké  nájsť  hodnotu,  spoznať  dobro  či  dokonca  svätosť  toho,  ktorý  je  nám  cudzí a   patrí   niekam   inam.   No   spoznanie   dobroty   a   svätosti   darov,   ktoré   patria   iným,   je nevyhnutným krokom k viditeľnej jednote, o ktorú sa usilujeme.

 

Otázky