Komentár
Kresťania by mali byť presvedčení o tom, že stretnutie a výmena skúseností s druhými, aj s tými, ktorí sú inej náboženskej tradície, nás môže zmeniť a môže nám pomôcť načrieť do hĺbky studne. Keď pristupujeme k tým, ktorí sú pre nás cudzí, s túžbou napiť sa z ich studne, otvárame sa pre „Božie zázraky“, ktoré ohlasujeme. Na púšti bol Boží ľud bez vody a Boh poslal Mojžiša a Árona, aby priniesli vodu zo skaly. Často Boh plní naše potreby podobne prostredníctvom druhých. Keď voláme v našej núdzi k Bohu – ako Samaritánka, ktorá prosila Ježiša „Pane, daj mi z tej vody“ – Boh už možno odpovedal na naše prosby tým, že do rúk našich susedov vložil to, o čo ho prosíme. A tak sa musíme obrátiť aj k nim s prosbou, „daj sa mi napiť“. Niekedy spočíva odpoveď na naše potreby už v živote a dobrej vôli ľudí okolo nás. Od Guarancov, americko-indiánskeho ľudu Brazílie sa dozvedáme, že v ich jazyku neexistuje ekvivalent pojmu „náboženstvo“, chápaného oddelene od ostatného života. Výraz, ktorý sa zvyčajne používa na jeho označenie, doslovne znamená „náš dobrý spôsob bytia“ (ñande reko katu). Tento výraz sa vzťahuje na celý kultúrny systém, ktorý zahŕňa aj náboženstvo. Náboženstvo je teda súčasťou guaranskej kultúry; je ich spôsobom zmýšľania a bytia (teko). Týka sa všetkého, čím je možné zlepšiť spoločnosť alebo prispieť k jej rozvoju a čo vedie k jej „dobrému spôsobu bytia“ (teko katu). Guaranskýľud nám pripomína, že kresťanstvo sa najskôr nazývalo „cestou“ (Skutky 9, 2). „Cesta“ alebo „náš dobrý spôsob bytia“ je Boží spôsob ako priniesť harmóniu do všetkých oblastí nášho života.
Otázky
- Ako sa vaše chápanie a skúsenosť Boha obohatilo stretnutím s inými kresťanmi?
- Čo sa môžu kresťanské spoločenstvá naučiť z domorodej múdrosti alebo z iných náboženských tradícií vo vašom regióne?