Komentár

Myšlienky na tento deň pripravilo Centrum katolíckej mládeže arcidiecézy v Rige. Pramenia z ich  skúseností  pri  organizovaní  Ekumenickej  krížovej  cesty –každoročného  ekumenického podujatia,  ktoré  má veľký  vplyv  na  život  v Lotyšsku.  Táto  skúsenosť  vedie  k zamysleniu  nad tým,  čo  znamená  utrpenie  a vzkriesenie  v lotyšskom  kontexte,  a ktoré  sú  tie  veľké  skutky Pánove, ktoré sú pokrstení kresťania povolaní zvestovať. 

  • Lotyšská  história  z  obdobia Sovietskeho  zväzu  naďalej  vrhá  tiene  na  ľudí  tohto  národa. Ešte stále je veľa žiaľu a bolesti, spôsobených rán, ktoré je ťažké odpustiť. Všetko toto je ako  ten  obrovský  kameň,  ktorý  zakrýval  otvor  do  Ježišovho  hrobu.  Rany  ako  tieto  nás uväzňujú v duchovnom hrobe.
  • Ak  však  v našom  utrpení  spojíme  svoju  bolesť  s jeho  bolesťou,  tak  sa  ten  príbeh  tu nekončí.  Nekončí  uzavretím  v našich  hroboch.  Zemetrasenie  Pánovho  vzkriesenia  je udalosťou,  ktorá  rozochvieva  zem,  ktorá  otvára  naše  hroby  a oslobodzuje  nás  od  bolesti a horkosti, ktoré nás držia v odlúčení jedných od druhých. 
  • Toto  je  Pánov  veľký  skutok:  jeho  láska,  ktorá  otriasa  zemou,  ktorá  odvaľuje  kamene, ktorá  nás  oslobodzuje  a volá  nás  do  rána  nového  dňa.  Tu,  pri  tomto  novom  úsvite  sme znovu zjednotení s našimi bratmi a sestrami, ktorí boli tiež uväznení a plní bolesti. A ako Mária Magdaléna musíme „rýchlo odísť“ s veľkou radosťou a povedať ostatným, čo Pán urobil.
 
Otázky
 
  1. Ktoré udalosti a situácie v našich  životoch a aké  okolnosti nás vedú k tomu, že sa uzavierame v hrobe – v smútku, žiali, obavách, úzkosti a zúfalstve?  
  2. Čo nám bráni prijať zasľúbenie a radosť Kristovho vzkriesenia?! Do akej miery sme pripravení podeliť sa so skúsenosťou s Bohom s tými, ktorých stretávame?