Komentár
Myšlienky na tento deň pripravilo Centrum katolíckej mládeže arcidiecézy v Rige. Pramenia z ich skúseností pri organizovaní Ekumenickej krížovej cesty –každoročného ekumenického podujatia, ktoré má veľký vplyv na život v Lotyšsku. Táto skúsenosť vedie k zamysleniu nad tým, čo znamená utrpenie a vzkriesenie v lotyšskom kontexte, a ktoré sú tie veľké skutky Pánove, ktoré sú pokrstení kresťania povolaní zvestovať.
- Lotyšská história z obdobia Sovietskeho zväzu naďalej vrhá tiene na ľudí tohto národa. Ešte stále je veľa žiaľu a bolesti, spôsobených rán, ktoré je ťažké odpustiť. Všetko toto je ako ten obrovský kameň, ktorý zakrýval otvor do Ježišovho hrobu. Rany ako tieto nás uväzňujú v duchovnom hrobe.
- Ak však v našom utrpení spojíme svoju bolesť s jeho bolesťou, tak sa ten príbeh tu nekončí. Nekončí uzavretím v našich hroboch. Zemetrasenie Pánovho vzkriesenia je udalosťou, ktorá rozochvieva zem, ktorá otvára naše hroby a oslobodzuje nás od bolesti a horkosti, ktoré nás držia v odlúčení jedných od druhých.
- Toto je Pánov veľký skutok: jeho láska, ktorá otriasa zemou, ktorá odvaľuje kamene, ktorá nás oslobodzuje a volá nás do rána nového dňa. Tu, pri tomto novom úsvite sme znovu zjednotení s našimi bratmi a sestrami, ktorí boli tiež uväznení a plní bolesti. A ako Mária Magdaléna musíme „rýchlo odísť“ s veľkou radosťou a povedať ostatným, čo Pán urobil.
Otázky
- Ktoré udalosti a situácie v našich životoch a aké okolnosti nás vedú k tomu, že sa uzavierame v hrobe – v smútku, žiali, obavách, úzkosti a zúfalstve?
- Čo nám bráni prijať zasľúbenie a radosť Kristovho vzkriesenia?! Do akej miery sme pripravení podeliť sa so skúsenosťou s Bohom s tými, ktorých stretávame?