5. Liturgické slávenie Eucharistie

Občas nevedomosť alebo zvyk prekážajú niektorým kresťanom naplno prežívať svätú omšu. Niekedy sa účastníci nevedia orientovať, aký je význam jednotlivých častí Eucharistie a preto táto sviatosť neprináša predpokladané ovocie v ich dušiach. V štruktúre svätej omše je veľká múdrosť Cirkvi, ktorá má pomôcť spoznať a prežiť jej tajomstvo a tajomstvo plného zjednotenia sa s Bohom. Je potrebné upozorniť na fakt, že v tej štruktúre „na čele eucharistického zhromaždenia je sám Kristus, ktorý je hlavný činiteľ pri slávení Eucharistie“.(KKC 1348) Biskup alebo kňaz koná v osobe Krista.

Dôležitým prvkom celebrácie je liturgia slova s čítaniami, homíliou a modlitbou veriacich. Po liturgii slova nasleduje eucharistická liturgia s predložením chleba a vína, konsekračným vzdávaním vďaky a prijímaním. Obetnými darmi sú chlieb a víno, ktoré sa prinesú na oltár. Kňaz ich bude obetovať v Kristovom mene v eucharistickej obete, v ktorej sa stanú Kristovým telom a jeho krvou. (por. KKC 1350) Okrem chleba a vína kresťania obetujú dary, ktoré slúžia spoločenstvu Cirkvi.

Eucharistickou modlitbou, čiže modlitbou vzdávania vďaky a konsekrácie, sa dostávame do srdca a k vrcholu slávenia (por. KKC 1352), ktoré má niekoľko častí. Začína sa prefáciou, v ktorej „Cirkev vzdáva vďaky Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom za všetky diela, za stvorenie, vykúpenie a posvätenie. Celé spoločenstvo sa zapája do neprestajnej chvály, ktorú nebeská Cirkev, anjeli a všetci svätí, spievajú trojsvätému Bohu“. (KKC 1352) „V epikléze Cirkev prosí Otca, aby zoslal svojho Svätého Ducha  na chlieb a víno, aby sa jeho mocou stali telom a krvou Ježiša Krista a aby tí, čo majú účasť na Eucharistii, boli jedno telo a jeden duch. V opise ustanovenia Eucharistie sila slov a konania Ježiša Krista a moc Ducha Svätého sviatostne sprítomňujú pod spôsobmi chleba a vína Kristovo telo a jeho krv, jeho obetu prinesenú raz navždy na kríži“.(KKC 1353)

„V anamnéze, ktorá nasleduje, si Cirkev pripomína umučenie, zmŕtvychvstanie a slávny návrat Ježiša Krista; predkladá Otcovi obetu jeho Syna, ktorý nás s ním zmieruje. V príhovoroch Cirkev vyjadruje, že Eucharistia sa slávi v spoločenstve s celou Cirkvou, nebeskou i pozemskou, s Cirkvou živých i zosnulých, v spoločenstve s pastiermi Cirkvi; s pápežom, s diecéznym biskupom, s jeho kňazmi a diakonmi a so všetkými biskupmi sveta spolu s ich cirkvami.“ (KKC 1354)

Po eucharistickej modlitbe nasleduje prijímanie, ktorému predchádza modlitba Pána a lámanie chleba, následne veriaci prijímajú telo Krista.

Katechizmus učí, že liturgia Eucharistie prebieha podľa štruktúry, ktorá sa zachovala cez stáročia až po naše časy a tvorí „jediný úkon kultu“.(KKC 1346) Štruktúra Eucharistie je hlboko zakorenená vo Svätom písme a v Tradícii Cirkvi.

Zapamätajme si: Na čele liturgického zhromaždenia je Kristus, ktorý je hlavným celebrantom. „Slávenie Eucharistie prebieha v dvoch hlavných momentoch, ktoré tvoria jediný úkon kultu: je to liturgia slova, ktorá obsahuje hlásanie a počúvanie Božieho slova, a eucharistická liturgia, ktorá obsahuje predloženie chleba a vína a eucharistickú modlitbu zahŕňajúcu slová premenenia a prijímanie“. (Kom KKC 277)