37. Posolstvo prsteňa

Jeden kráľ kedysi povedal múdrym dvoranom: “Nariadil som, aby mi vyrobili nádherný prsteň s najkrajším diamantom na svete. Chcem do prsteňa ukryť posolstvo, ktoré by mne, mojim potomkom a potomkom mojich potomkov pomáhalo vo chvíľach úplného zúfalstva. Musí ísť o krátke posolstvo, aby sa zmestilo pod diamant.”

Jeden starec, ktorého si kráľ veľmi vážil, napísal posolstvo, o ktoré kráľ poprosil a povedal mu: “Teraz ho nečítaj. Nechaj ho ukryté v prsteni. Prečítaj si ho, keď sa všetko zrúti a nenájdeš východisko z danej situácie.”

Príležitosť nenechala na seba dlho čakať. Krajinu napadlo cudzie vojsko a kráľ prišiel o svoju krajinu. Utekal pred svojimi prenasledovateľmi, ale zrazu sa pred ním otvorila priepasť. Keby skočil, bol by s ním koniec. No nemohol sa ani vrátiť, pretože nepriateľ uzavrel cestu. Počul dupot koní. Nemohol pokračovať ani vpred, ani dozadu. Zrazu si spomenul na prsteň. Keď ho otvoril, vytiahol papier a našiel kratučké posolstvo, ktoré mu vyrazilo dych: "Raz to pominie."

Pri čítaní posolstva sa okolo kráľa rozprestrelo veľké ticho. Nepriatelia sa museli stratiť v lese, alebo si splietli cestu, no bolo isté, že dupot koní postupne ustával.

Kráľ pocítil voči starcovi hlbokú vďačnosť. Slová mali na neho zázračný účinok. Pozbieral svoje vojsko a dobyl naspäť svoje kráľovstvo. Keď sa víťazoslávne vrátil do hlavného mesta, ľudia ho oslavovali, všade znela hudba, tancovalo sa a kráľ bol na seba veľmi pyšný. Vedľa neho stál starec a povedal mu: “Aj táto chvíľa sa hodí. Znovu si prečítaj posolstvo prsteňa.”

“Čo tým chceš povedať?” nechápal kráľ. “Zvíťazil som, ľud oslavuje môj návrat, nie som zúfalý, ani sa nenachádzam v bezvýchodiskovej situácii.”

Starec sa na neho vážne zahľadel a povedal: ” Posolstvo nie je napísané len pre porazeného, ale aj pre víťaza. Nie je len pre posledného, ale aj pre prvého. Prečítaj si ho.”

Kráľ otvoril prsteň a prečítal si slová: “Raz to pominie.” Jeho pýcha a ego sa rozplynuli v pokoji, ktorý pocítil. Nijaká vec, nijaký pocit, nič nie je trvalé. Ako sa strieda deň a noc, tak sa striedajú okamihy radosti a smútku. Sú prirodzenou súčasťou nášho života.

1. Čo pre mňa môžu v zdravej miere znamenať slová “raz to pominie?”

2. Občas sa azda sústredím na silu okamihu a pritom strácam zo zreteľa perspektívu.

3. Pomohlo by mi, keby som sa naučil pozerať sa na veci zblízka aj s odstupom a naučil sa tak…