40. Ako sa chytajú opice

Lovci opíc vymysleli jedinečný spôsob, ako chytať opice. Keď objavia v pralese miesto, kde sa opice najčastejšie schádzajú, zakopú do zeme kokosové orechy s malým otvorom, cez ktorý prekĺzne ruka opice. Potom do orechov vložia za hrsť ryže alebo bobúľ, na ktorých si opice najradšej pochutnávajú.

Len čo lovci odídu, opice sa začínajú zbiehať. Zvedavé, ako vždy, pozerajú na kokosové orechy a keď vyňuchajú skryté dobrôtky, strkajú ruky do malých otvorov a naberú si do hrstí, koľko len môžu. Ale veľkosť otvoru v orechu je zákerne premyslená. Prázdna ruka ním prejde, ale plná nie, a opice ťahajú a ťahajú...

Namáhajú sa zo všetkých síl, ale ani na chvíľu im nenapadne otvoriť ruku a vypustiť, čo držia v hrsti. Na to čakajú skrytí lovci. Vrhnú sa na opice a ľahko ich pochytajú.

Koľkí ľudia prídu o pravý život, lebo sa boja otvoriť päsť, v ktorej zvierajú niečo, čo pokladajú za nanajvýš potrebné, a pritom je to zbytočné.

Elegantní a usmievaví lovci nikdy nespia. Skrývajú svoje pasce do farebných časopisov, obrazoviek, na rohy ulíc. A tak sa rodia ľudia so zavretými päsťami a s vyhasnutým srdcom.

Nemali by sme zabúda na Ježišove slová: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.“ (Lk 12, 32-32)