76. Zasnežený chodníček

Zima sa pomaly končí a prichádza jar. Pre mnohých z nás to znamená, že prichádzajú veľkonočné sviatky a s tým spojené prípravy. Kupujú sa klobásy, šunka, čokoládové vajíčka, ale i jarné topánky a kabátiky a, samozrejme, košíčky na "pásku". Všetci chceme, aby sme sviatkovali dôstojne, pekne pripravení a "vyštafírovaní". Cez zimu je všetko akési smutnejšie, tmavšie, pochmúrnejšie. Na cestách je prach ešte od jesene, na poliach a trávnikoch primrznuté papieriky a konáriky, na stromoch namiesto lístia igelitové tašky a šarkan, ktorý tam visí od septembra. Všetko to zázračne "zmizne", keď nasneží. Aj ten najšpinavší chodník, keď zakryje sneh, sa zmení na bielučkú ligotavú cestičku. Aj to najšpinavšie pole, keď ho zasype sneh, je zrazu ako perina a ani stromy bez lístia nevyzerajú tak zle, veď sú ako polevou poliate. Stačí trochu snehu a zakryté je všetko nepekné. Všetok prach, papiere i konáriky. Vtedy špinu nevidno. Vtedy upratovať netreba. Vtedy to všade naokolo vyzerá pekne a ligotavo. Vtedy je každý spokojný. Nemilé prekvapenie však čaká na každého, kto sa na sneh spoliehal a zrazu ho slnko roztopilo. Keď slnko zasvieti a ukáže svoju silu, všetko to biele, ligotavé a naoko krásne zmizne a ukáže sa chodníček taký, aký je. Ukáže sa každý konárik, každý papierik, prach aj igelitka na strome. Už nič nie je schované a prikryté. Keď slnko zasvieti, všetka špina sa ukáže.

Nie sme aj my počas chystania sa na sviatky ako taký chodníček, ktorý naoko dobre vyzerá, je prikrytý lesklým snehom, ale pod ním je neupratané plno papierikov a konárikov?

Keby na nás zasvietilo ,,slnko", keby sa na nás pozrel ten, ktorý pozná pretvárku, ten, ktorý pozná všetko, čo je v nás schované pod ligotavou prikrývkou, čo by videl? Nie je naše chystanie sa na sviatky často obyčajným zakrývaním našich chýb, našich zlých vzťahov, našich nepokojov pod nový jarný kabát? Nie je chystanie sa na sviatky viac o upratovaní von, aby sme naoko vyzerali lepšie, ako v skutočnosti sme? Nie je kupovanie klobás a vajíčok tak trochu pretek, kto si ich môže koľko kúpiť?

Predstav si, že Boh vidí nie tvoje umyté okná, ale to, čo sa za nimi deje. On vidí nie tvoj nový kabát, ale to, čo je ukryté pod ním. On vie, že jedlo v košíku nesieš posvätiť, "dať ho do poriadku", ale z úst ti vychádzajú hrozné slová. On vidí, že klobás a šunky máš dosť, ale ty sám nie si pokrmom pre nikoho.

Postav sa na "slnko", pred Boha, bez posýpky, bez ligotavého sniežiku na sebe. Dovoľ mu, nech roztopí všetku faloš, všetku pretvárku, všetko to, za čo sa skrývaš. On ti "papieriky a konáriky" v tvojom živote nebude vyčítať a počítať. On ti jeden po druhom pomôže pozbierať. Ty pochopíš, že privítať sviatky v pravde, bez pretvárky možno bez nového kabátu a umytých okien je jediná cesta ako ich prežiť, naozaj prežiť a nie iba ako na divadelnom prestavení sa ich zúčastniť.

Autor: Michaela Mihalikova Petrušová

PS: Keby počas sviatkov svietilo také silné slnko, že by bolo vidno tvoje srdce, tvoju dušu, tvoje myšlienky, tvoje vzťahy, tvoju pýchu, tvoj hnev, tvoju neveru, tvoju nenávisť, tvoju nečistotu išiel by si von, alebo by si radšej v novom kabáte za umytými oknami a s klobásou v ruke čakal, kým slnko zájde?

PS1: Veď ty vieš ako to je, aj on vie ako to je.