Druhý vatikánsky koncil
Druhý vatikánsky koncil bol XXI. všeobecný ekumenický koncil Katolíckej cirkvi, konaný v rokoch 1962 - 1965. Koncil, ktorý zvolal pápež Ján XXIII. začal program tzv. aggiornamenta, reformoval rímskokatolícku liturgiu (o. i. umožnil pri bohoslužbách používať národný jazyk) a formuloval vzťah katolíckej cirkvi k iným kresťanských cirkvám a nekresťanským náboženstvám.
25. januára 1959, tri mesiace od svojho zvolenia za pápeža, oznámil Ján XXIII. úmysel zvolať v najbližšom čase rímsku synodu a všeobecný koncil s cieľom zrevidovania cirkevných doktrín. Podľa informácií zverejnených po smrti Jána XXIII., pápež plánoval zvolať koncil nie do Vatikánu, ale do baziliky sv. Pavla v obvode Ostia a nazvať ho Prvým ostijským koncilom. Chcel tým zdôrazniť, že sa nestotožňuje s rozhodnutiami 1. vatikánskeho koncilu. Pápež napokon na nátlak Vatikánu od tohto zámeru ustúpil. Koncil zasadal v bazilike sv. Petra a bol pomenovaný Druhý vatikánsky.
Koncil sa pripravoval takmer tri roky. Za toto obdobie sa k jeho príprave i samotnému priebehu vyjadrilo vyše dvesto cirkevných predstaviteľov z celého sveta. Ich návrhy a názory tvorili niekoľko desiatok zväzkov. Na rokovanie koncilu bolo pripravených sedemdesiat dokumentov.
Zopár údajov o koncile:
- konanie: 1962 - 1965
- otvorenie: 11. október 1962
- ukončenie: 7. december 1965
- zvolávateľ: pápež Ján XXIII.
- počet účastníkov: 2 863
- dokumenty: 4 konštitúcie, 9 dekrétov a 3 deklarácie
Priebeh koncilu:
| Fáza | Obdobie | Charakteristika |
| Otvorenie koncilu | 11.10.1962 | Na otvorení sa zúčastnilo 85 kardinálov, 8 patriarchov, 533 arcibiskupov, 2131 biskupov, 12 opátov, 14 prelátov, 67 generálnych predstavených reholí a kongregácií a 13 predstaviteľov nekatolíckych cirkví. Okrem toho sa na otvorení koncilu zúčastnilo osemdesiatšesť oficiálnych delegácií z rozličných krajín a medzinárodných organizácií. |
| 1. zasadanie | do 8.12.1962 | Ako prvá sa prejednávala schéma O svätej liturgii. Forma rímskokatolíckej liturgie sa nezmenila od roku 1570, keď ju schválil pápež Pius V. Schéma predložená koncilu navrhovala jej zjednodušenie, aby bohoslužby boli veriacim prístupnejšie a zrozumiteľnejšie. Išlo tu najmä o otázku liturgického jazyka.14. novembra koncil pristúpil k prerokúvaniu schémy Dei verbum (O Božom slove). |
| 2. zasadanie |
|
Otvoril ho nový pápež Pavol VI., ktorý na úvod predložil koncilu na riešenie štyri úlohy: preskúmať stav cirkevných vecí v celej ich rozmanitosti, reformovať a vnútorne obnoviť cirkev, pomáhať pri zjednocovaní kresťanov a začať komunikáciu s okolitým svetom (nekresťanským). Počas druhého zasadania sa uskutočnilo štyridsaťtri zasadnutí a prerokúvalo sa na nich päť rozličných okruhov problémov. |
| 3. zasadanie | 14. 9. - 21.11.1964 | Bola schválená vieroučná konštitúcia Lumen Gentium (O cirkvi) a tri dekréty - o misijnej činnosti (Ad Gentes), o východných katolíckych cirkvách (Orientalium Ecclesiarum) a o ekumenizme (Unitatis Redintegratio). Na treťom zasadaní bola vznesená požiadavka na utvorenie synody biskupov ako stáleho orgánu pri pápežovi, v ktorej by boli zastúpené všetky národné episkopáty. |
| 4. zasadanie | 14. 9. - 7.12.1965 |
Zasadanie si dalo za cieľ doriešenie všetkých sporných otázok, ktoré rozdeľovali koncil na dva nepriateľské tábory. Štvrté zasadanie schválilo deklaráciu Dignitatis Humanae (O náboženskej slobode), ktorou cirkev fakticky uznáva princíp slobody svedomia a vierovyznania. Najviac diskusií vyvolala tzv. 13. schéma. Rokovalo sa o nej už na predchádzajúcich zasadaniach koncilu, viackrát sa prepracúvala v komisiách a konzultovalo sa o nej i s pápežom. V tomto dokumente, ktorý po schválení na koncile dostal názov Gaudium et Spes (O cirkvi v modernom svete) je vyjadrený názor cirkvi na najpálčivejšie problémy súčasnosti - zbrojenie, použitie jadrových zbraní - a za jednu z hlavných úloh ľudstva sa stanovuje zabezpečenie mieru na celom svete. V priebehu štvrtého zasadania Pavol VI. oznámil začatie kanonizácie Jána XXIII. a Pia XII. |
Všetky dokumenty 2. vatikánskeho koncilu si môžete pozrieť TU.