Matka Božia Čenstochovská
Jasná Hora (pol. Jasna Góra, lat. Clarus Mons) je paulínský kláštor v poľskom meste Čenstochová a najvýznamnejšie pútnické miesto Poľska. Význam Jasné Hory ďaleko presahuje poľské hanice, ročne ju navštívi asi 5 miliónov pútnikov, nielen z Poľska, ale i zo zahraničia, hlavne z Českej republiky, Slovenska a Maďarska. Množstvo z nich podniká svoju púť peši, niektoré pútnické trasy sú niekoľko sto kilometrov dlhé.
Najväčším pokladom Jasnej Góry je zázračný obraz Panny Márie. Vďaka nemu Jasna Góra sa stala veľmi rýchlo najväčšou mariánskou svätyňou v krajine, ktorá v tom čase mala veľa slávnych pútnických miest. Tento fakt však nevysvetľuje ani legendy, ktoré prideľujú kredit ikone sv. Lukáša evanjelistu alebo sponzorstvu kráľovského páru Jadwigy a Wladyslawa Jagielowských. Jasnogorský obraz je od začiatku známy svojimi zázrakmi, ktoré sa dejú v Máriinom mene a prilákali davy pútnikov z celej krajiny i Európy.
Potvrdením o milostiach obdržaných veriacimi prostredníctvom Panny Márie sú početné obete, dynamický rozvoj bohoslužby a rastúci rozvoj pútnickej dopravy. Je potrebné poznamenať, že Jasna Góra nikdy nebola žiadnym miestom mariánskeho zjavenia, ako tomu bolo v prípade takmer všetkých hlavných svätýň na svete. Tajomstvom, srdcom, životom a hlavným magnetom Jasnej Góry je nádherný obraz. Bez neho by Jasna Góra bola iba súborom budov, pamiatok, umeleckých diel, síce krásna a bohatá, ale iba akoby mŕtve múzeum.
Opis obrazu
Obraz je namaľovaný temperovou technikou na drevenej lipovej doske, ktorá je zlepená z 3 plátov tohto dreva, s rozmermi 122,2 / 82,2 / 3,5 cm v ráme (tzv. kowczeg) s rozmermi 137 x 97,2 cm. Obraz Panny Márie z Jasnej Góry (Czestochowa) má vlastnosti ikony, aj keď v pravom slova zmysle nie je ikonou. Naša tvár Panny Márie je bronzovej farby (meď), čo súvisí so spôsobom maľby ikon. Jej tvár je tmavá aj preto, že má mnoho vrstiev laku, ktorý v priebehu času stmavol.
Obraz Panny Márie Čenstochovskej je jedným z ikon patriacich do skupiny, nazývanej Hodegetria, doslova „tá, ktorá ukazuje cestu“. Tento pojem znamená, že vedúca ikona zobrazuje Máriu – Matku Božiu s Ježiškom, ktorý je Syn Boží a jej syn. V tomto zmysle jasnogórská ikona zobrazuje biblickú udalosť, ktorá sprítomňuje, stimuluje reflexie a vedie k modlitbe. V závislosti na vzájomnom rozložení hláv Márie a Ježiša, polohy pravej Máriinej ruky a pozícií nôh dieťaťa, môžeme rozlíšiť niekoľko variantov ikonografií Panny Márie. Analogicky môžeme tento čenstochovský obraz považovať za podobný s byzantskou ikonou z konca 10. storočia, nachádzajúcu sa v rímskom kostola Santa Maria Maggiore, mozaikovou ikonou z 12. storočia zachovanú v srbskom kláštore Chilandar na hore Athos alebo s obrazom Matky Božej z kostola Santa Maria Nuova v Ríme.
Predstavuje Pannu Máriu v stojacej polohe s Ježiškom v náručí. Mária je čelne obrátená k veriacim, s dôrazom najmä na jej dominantnú tvár. Tvár dieťaťa osciluje v smere, kto sa pozerá, čiže sa neobmedzuje len na upriamený pohľad vpred. Tvár Márie je osvetlená svetlom dopadajúcim z hory, zľahka na pravú stranu, ktoré modeluje jej úzky predĺžený nos a malé, ale výrazné pery. Ľavá strana Máriinej tváre, v hlbokom tieni, je výrazne nesymetrická, čo ešte viac pridáva tvári nádych života. Sila maliarskeho citu je sústredená v Máriinych očiach. Dívajú sa priamo na pozorovateľa spod opustených, akoby trochu opuchnutých viečok. Okolo zreníc, po vnútornej strane, vidieť jasnejšie záblesky svetla. Mária sa pozerá s výrazom prijatia, jemného smútku a zamyslenia. Na pravej časti tvári vidno vyryté ryhy v obraze, v podobe jaziev. Dve najväčšie takmer rovnobežne prechádzajú od polovice nosa až takmer po začiatok šiat, tretí zárez je na linke nosa. Na krku je šesť kusov trhlín, z ktorých dve sú úplne zreteľne viditeľné, a štyri ďalšie - menej.
Máriina pravá ruka spočíva šikmo na prsiach. Na ľavej strane, spopod plášťa sa odhaľujú iba končeky prstov ľavej ruky, ktorými drží sediace Dieťatko. Máriine krásne modré šaty a sako rovnakej farby sú zdobené zlatými ľaliami. Na jej čele je zobrazená 6-cípa hviezda. Hlavný farba pozadia obrazu je modrá a zelená, ktorá prechádza v odtieňoch morských vĺn. Dominantou ikony je zlatá svätožiara okolo hlavy Panny Márie a Ježiša, ktoré splývajú do jediného celku a sú v kontraste s tmavou pleťou tvári. Ježiš spočíva na ľavom ramene Márie, oblečený v šatách karmínovej farby. Nepozerá sa na matku, ale rovno, priamo na pozorovateľa. Tvár Ježiša je okrúhla s detským výrazom (krátky nos, malé, ale plné pery, jemné kučery) – je tiež naplnená bolestným smútkom, koncentrujúcim sa vo výraze očí spod znížených viečok. Dieťa je oblečené v jasnokarmínovej tunike, ozdobenej troma pozlátenými rozetami z palmetiek a ľalií, so širokým záhybom na krku a úzkymi manžetami na rukávoch. Šaty bohato pokrývajú aj nohy, takže vidno iba prsty ľavej nohy. Relatívne neveľká hlava Dieťaťa kontrastuje s veľkými rukami a nohami. Dieťa v ľavej ruke drží knihu Evanjelia, ktorá je ozdobená piatimi diamantovými kovaniami a žltým orámovaním, pravá ruka stúpa nahor v charakteristickom geste učiteľa alebo žehnajúceho panovníka. Farebne je postava Ježiška pomerne sýta.
Súčasťou obrazu sú aj svätožiary, nachádzajúce sa okolo hlavy Panny Márie a Dieťatka. Ako býva v ikonografii všetko symbolické, tak aj tieto svätožiary sú symbolické:
- svätožiara Panny Márie – tvorí ju 56 lúčov, čo zodpovedá predpokladanej dĺžke pozemského života Panny Márie,
- svätožiara Dieťaťa – tvorí ju 33 lúčov, čo zodpovedá dĺžke pozemského života Ježiša Krista.
Výplň obrazu
Hornú časť obrazu v pozadí vypĺňajú štyri panely nepravidelného tvaru s vyrytými scénami Zvestovania, Poklony troch kráľov a dvoch scén umučenia – bičovanie a potupovanie Ježiša Krista. Tieto dosky boli vytvorené v Krakove v kráľovskom zlatníctve v 30. rokoch 15. storočia.
Myšlienka vykúpenia je hlavným motívom symbolických výjavov na dvoch pozlátených paneloch pokrývajúcich pozadie obrazu. V scéne Zvestovania, na jednej strane vidíme archanjela Gabriela pozdravujúc Máriu anjelským pozdravom zobrazenom na páske, ktorej druhý koniec drží v zobáku orol so široko rozprestretými krídlami. Orol – považovaný za kráľa vtákov, uctievaný v dávnych kultúrach ako stelesnenie božstva a slnka – v kresťanskej symbolike bol predovšetkým Kristom a Cirkvou. Bol znakom zmŕtvychvstania, nanebovstúpenia a takiež posledného súdu. Prestavoval silu, odvahu a Božiu milosť, predpovedal víťazstvo dobra a znovuzrodenie prostredníctvom krstu. Kráľovský vták prichádzajú k Márii v scéne Zvestovania označuje teda Krista prinášajúceho silu božieho majestátu, prostredníctvom tajomného vtelenia do Márie, aby vykúpil ľudstvo z prvotného hriechu. Potvrdením tejto alegórie je symbolická scéna v spodnej časti, zobrazujúca lov sokola na zajaca. Sokol označuje dobro prekonávajúce slabosť, vášeň a hriech, predstavené v stredovekom umení v zajacovi. Scéna poklony Dieťaťu obsahuje taktiež symbolický odkaz. Nižšie postavy kľačiacej Panny Márie, adorujúcej narodené Dieťatko, je zobrazená opäť scéna lovu na zajaca, tentokrát sokolom a psom. V tomto usporiadaní pes môže byť interpretovaný ako sybol vernej lásky a oddanosti, ktorá poháha dobru zvíťaziť nad zlom a hriechom. Zvlášť pozoruhodný je vták sediaci na streche betlehemskej maštaľky. Je to straka, ktorá mala vždy negatívny význam. Bola symbolom pokrytectva, klamstva, hriechu a satana. Niekedy sa čierno-biele perie označovalo ako smútok alebo smrť. V takej úlohe sa často vyskytuje v talianskom umení, spevádza scénu Božieho narodenia, ako predpoveď tragického utrpenia a smrti narodeného Spasiteľa. V tomto zmysle ako tragické pripomenutie udalosti sa nachádza aj na panely jasnogórskeho obrazu. Plne dramatický výraz a dynamiku obsahujú aj dve scény umučenia – bičovanie a potupovanie – ktoré sú začiatočnými fázami utrpenia Spasiteľa, predchádzajúce Jeho smrti na kríži.
Rám obrazu
Od roku 1966 bol prázdny rám zázračného obrazu vyzdobený. V duchu gotického umenia, ktoré sa pýši symbolickými detailami, bol vyrobený aj rám obrazu, pochádzajúci z tohto obdobia, ako aj vyryté scény na pozlátených doskách, obohatený o ornamenty a zašifrované obsahy.
Na ráme obrazu sa nachádza ornament, ktorý je vytvorený dookola omotanou suchou vetvičkou akantu a má – rovnako so stredovekým výkladom sveta – viac významov. Môže byť interpretovaný ako symbolický znak pozitívne, ako aj negatívne. Stopka akantu vyrastajúca z otvorených úst leva bola symbolom zobrazenia Stromu života. Strom života je úzko spojený okrem iného aj so Stromom kríža, ktorého ovocím bol Kristus prinášajúci ľudské vykúpenie. V súlade s touto symbolikou, uschnuté, olúpané Drevo kríža bez listov, pokrútené konáre, na prvý pohľad mŕtvy strom, znamená večný život, na rozdiel od živých stopiek akantu podliehajúcim zákonu smrti. Akant, ktorý sa na ráme obrazu Bohorodičky ovíja dookolo ako pokrútené konáre, patrí do pravidelného, „usporiadaného“ sveta flóry a môže byť interpretovaný ako pozitívny znak, pravzatý z mariánskej symboliky. Zmes suchých a bezlistých rastlín pripomína typologickú symboliku Starého a Nového Zákona, Synagógy a Cirkvi. Obsahuje tiež narážku na Izaiášovo proroctvo o prútiku – vetvičke, ktorá vyrastie z Jesseho pňa, často formulovaná v dievčine Panne panien. V tomto zmysle Panna Mária, pochádzajúca z Dávidovho rodu, je nová „vetvička“, z ktorej vyrastie Kristus. Je symbolom Cirkvi a Matky Cirkvi. Živá vetvička kráľovského izraelského rodu, omotaná okolo suchej ratolesti – dreva kríža – prinášajúca večný život. Symbolizuje to taktiež myšlienku spoluúčasti Márie v diele vykúpenia. Rytmicky sa opakujúci motív živej a suchej ratolesti vytvára tiahly, uzavretý ornament, ktorý môže byť nazvaný Hortus Conclusus – „Stredoveká záhrada“. Táto tematika bola nesmierne populárna v gotickom umení. „Stredoveká záhrada“, v ktorej kraľuje Panna Mária s Dieťaťom, často v spoločnosti anjelov a svätých, v bezprostrednom význame vyjadruje nebeský raj a odvoláva sa na mystický pôvod materstva Panny Márie – Kvetu v stráženej záhrade, ktorý porodil Spasiteľa. Hortus Conclusus - je zobrazením Panny Marie, matky Božej podľa kresťanskej symboliky. Kresťanská tradícia hovorí, že Ježiš Kristus bol zázračne počatý prostredníctvom Ducha Svätého, tretej osoby Najsvätejšej Trojice. Preto vzniklo pre zázračnú matku – pannu, matku Ježiša označenie Mária Panna. Symbol panenstva Ježišovej matky Márie v stredovekom a renesančnom umení bol opakovane a dlhodobo znázorňovaný princíp.
História obrazu
Pôvod ako aj presný dátum vzniku obrazu nie je známy. Podľa legendy patrí ikona medzi 70 ikon, ktoré namaľoval evanjelista Lukáš, a je namaľovaná na doske stola, na ktorom jedávala Svätá rodina. Legenda tvrdí, že obraz mal byť namaľovaný v Jeruzaleme, v miestnosti označovanej ako horná miestnosť (spojená s Poslednou večerou). V rokoch 66 – 67, počas invázie rímskej armády pod vedením cisára Vespaziána a Títa, museli kresťania utiecť do mesta Pella (terajšie Macedónsko). Spolu s ďalšími svätými vecami v jaskyni ukryli aj túto ikonu Matky Božej Čenstochovskej.
"Sukienki" zázračného obrazu
 |
Briliantové šaty Tiež nazývané aj diamantové šaty, pochádzajú zo 17. storočia. Vyrobil ich náboženský brat Clement Tomaszewski za pomoci Makara Sztyftowskiego. Boli navrhnuté pre čo najväčšie oslavy a cirkevné sviatky a obsahujú mnohé šperky s diamantmi, a taktiež drahé kamene. Trblietajú sa stovkami diamantov, smaltovanými rozetami, brošňami a rôznymi závesmi. V roku 2005 prešli tieto šaty nevyhnutnou reštauráciou. |
 |
Šaty vernosti Tiež známe ako rubínové šaty zo 17. storočia. Sú dielom bratov Clementa a Makaar Sztyftowskiego Tomaszewski. Boli určené pre obdobie adventu a pôstu, obsahujú šperky s kameňmi, hlavne rubíny a granáty, ktorých červená farba symbolizuje Kristovo utrpenie. Použitie nových prírastkov zo striebra majú na svedomí rehoľné sestry westiarki vo Varšave. Na tomto oblečení je mimoriadne vzácny klenot - parfumová fľaša vyrobená z obrovských perál, a v skutočnosti z dvoch navzájom kondenzovaných perál. Bola pravdepodobne vyrobená v Taliansku v 17. storočí. Okrem starých klenotov sa na zamatovej podložke nachádza cez 214 súčasných snubných prsteňov, odtiaľ názov - vernosti. Zbierka týchto prsteňov bola vykonaná pri príležitosti Veľkej deväťdňovej pobožnosti v roku oddanosti 1957. Od augusta 2005 sa používajú iba výnimočne. |
 |
Koralové šaty z roku 1910 Dar žien mesta Kielce - ako odčinenie (plat) po smutnej udalosti krádeže šiat a korunky, ktorá bola založená v roku 1909 pri príležitosti druhej korunovácie obrazu Panny Márie v roku 1910. Obsahuje výšivky Krakow (niektoré zdroje hovoria, že prechodné meno, iné že slovo výšivky s názvom Krakow), vytvorené roľníkmi z vidieka a Zlotniki Rembieszyce v Kielce. Na hodvábnom pozadí sú vyšívané hlavne koraly so zlatou niťou, lemovky a flitre s kvetinovými motívmi rastlín s drobnými kvetmi na šatách dieťaťa, s koralovým krížikom z 19. storočia. Šaty sú vystavené v múzeu 600. výročia Jasnej Góry. |
 |
Šaty Milénia Tiež nazývané aj šaty tisícročia - v súvislosti s oslavami milénia – Tisícročie poľského kresťanstva 966-1966. Vytvorili ich sestry Westiarki z Varšavy, dokončené boli vo februári 1965 a iniciátorom bol predstavený kláštora Jasna Góra, Fr. Theophilus Krauze. Strieborný substrát uskutočnený zlatníkom Czyżewski bol pokrytý modrým vyšívaným motívom s ľaliami, s diamantmi šitými na šatách Márie a dieťaťa a fialovo vyšívanými orientálnymi motívmi rozety, tiež so žiariacimi brylancikami. Návrh bol schválený a sponzorovaný poľským primasom kardinálom Stefanom Wyszyńskim. Šaty boli vysvätené za účasti arcibiskupa Karola Wojtylu, 3. mája 1966 a sú vystavené v múzeu 600. výročia. |
 |
Koralové šaty Tiež známe aj ako koralovo-perlové šaty z roku 1969 – vytvorili sestry Westiarki z Varšavy, dokončené 24. apríla 1969. Jedny zo štyroch šiat, ktorých vytvorenie inicioval Fr. Theophilus Krauze. Na pozadí je strieborný tanier Czyżewski uskutočnený zlatníkom z Varšavy. Substrát bol pokrytý s modrým a červeným zamatom, na ktorom boli pripevnené koráliky, perličky, smaltované brošne, krížiky a reťaze. Toto oblečenie sa zapojilo do rôznych výstav, vrátane v Mníchove a Štokholme. |
 |
Šaty 600. výročia Boli vytvorené z dôvodu jubilea 600. výročia prítomnosti zázračného obrazu na Jasnej Góre. Na žiadosť vtedajšieho generálneho predstaveného rehole pavlínov, Fr Joseph odniesol lístok s objednávkou p. Genevieve Rawy, mníške karmelitánke v roku 1981. Šaty boli vyrobené z modrej a červenej látky s vyšívanými korálikmi pripájané v tvare diamantov, rozety, kým Máriine šaty sú pokryté perlami a sochou sv. Barbory. V súčasnosti sa nachádzajú v múzeu 600. výročia. |
 |
Briliantovo-jantárové šaty Tiež označujúce dôveru Totus Tuus – boli vytvorené v roku 2005. Vznikli pri príležitosti 350. výročia obrany Jasnej Góry Švédmi (1655), na vyjadrenie vďakyvzdania za život a pontifikát Jána Pavla II. a 25. výročie hnutia Solidarita. Inšpiráciou pre šaty boli aj pápežské koruny, ktoré Ján Pavol II. požehnal a dal k obrazu 01. apríla 2005. Dodávateľom oranžových šiat bol Mariusz Drapikowski, zlato a jantár dodalo mesto Gdaňsk a zakladajúce družstvo zväzov Credit. Šaty sú používané s 9 kg jantáru a s 1000 diamantmi. Časť jantáru pochádza z Poľska, ale boli použité aj suroviny používané v |
 |
Boli posvätené 4. septembra 2010 a vyrobené z vďačnosti poľského národa na základe darov poľských ako aj zahraničných pútnikov. Darmi neboli len finančné prostriedky, ale aj mnohé šperky, klenoty, rodinné starožitnosti a podobne. Autorom práce je Mariusz Drapikowski, ktorý tvrdí, že dielo je zhmotnením modlitieb všetkých pútnikov. Vďaky v mene národa napísali do šiat pavlíni, strážcovia čenstochovskej ikony. Tieto slová vďaky sú umiestnené v striebornom golieri šiat, ktorý sa nachádza vo vnútri plášťa Panny Márie. Správca Jasnej Góry, o. Roman Majewski nazval tieto nové šaty „ťažké“. Nielen ťažké hmotnostne, ale ťažké aj tým, že obsahuje vďaky prostého národa, ktorý prežil ťažké utrpenie, ktoré môžeme badať aj v súčasnosti. Toto utrpenie viedlo k totalite, nacizmu, stalinizmu a súčasnému liberalizmu. Takmer všetky šperky zdobiace nové šaty Márie a Dieťaťa pochádzajú z bezprostredných vďačných darov pútnikov, avšak nie všetky mohli byť umiestnené na vonkajšiu kompozíciu. Umelec však našiel neobvyklé riešenie – časť prevyšujúcich darov umiestnil v priestore medzi zlaté a strieborné pláty, vytvárajúce šaty, a titanový rám, ako symbolické vyjadrenie univerzálnej účinnosti pútnikov v zborovej zbierke. Strieborné a zlaté pláty tvoria podklad šiat a umožňujú taktiež možnosť zvýraznenie Knihy evanjelií, ktorú v ľavej ruke drží Dieťatko. Vytvárajú akési kazety, v ktorých boli spísané modlitby otcov pavlínov, v mene celého národa oddaného starostlivosti Panny Márie. Podpísané a datované, zaplombované, ako staré záznamy vkladané do kostolných veží, sú svedectvom pre potomstvo o kolektívnej vďačnosti národa. Šaty a plášť Matky Božej, nadväzujúce na farby šiat Zázračného obrazu, sú granátovo-nebeské. Umelec svedomito použil rôzne kamene dúhových farieb, od iskriacich labradoritov, krásnych briliantov, fosforizujúcich mesačných hornín, opálov až po svetlo mliečne perly a ametysty zvýrazňujúce pozadie. Kamene používané v ozdobných jubilerských svietidlách, kladené priamo bez rámov, tvoria nezvyčajné a unikátne kombinácie farieb a lesku, odrážajúc – v súlade so zámerom autora – hĺbku a krásu nočnej oblohy, ktorý priestor špeciálne študoval teleskopom vatikánskeho astronomického observatória. V skutočnosti sa umelcovi podarilo vytvoriť efekt kozmického plášťa Kráľovnej neba a zeme s prídavkom vesmírnych meteoritov, venovaných Mariuszom Gradmanom, ktorý bol tvorcom kópie jasnogorskej ikony a Zbyszka Tymińskiego, jadrového fyzika. Okraj Máriinho plášťa zdobí azúrová trojitá strieborná lemovka, prevzatá z originálneho obrazu, posypaná práškom – symbol Najsvätejšej Trojice – s jantárovým podkladom. Nižšie, dole, začína tiahly nápis: na pravej strane plášťa text piesne: „Z DAWNA POLSKI TYŚ KRÓLOWĄ, MARYJO” (slov. Dávna ty Kráľovná Poľska, Mária) na ľavej – modlitba: „POD TWOJĄ OBRONĘ...” (slov. Pod Tvoju ochranu...). Celkom pozoruhodný je motív troch ornamentálnych pásov na plášti na pravom ramene Panny Márie, vyrobený z čistého zlata, prestavujúci elektrokardiogram bijúceho ľudského srdca. Zámerom autora bol zobraziť symbol bijúceho srdca národa, plného lásky k Márii – Kráľovnej Poľska. Na sekvenčnom diagrame, v rytmických intervaloch, sa nachádza vyryté motto prijaté kardinálom Stefanom Wyszyńským – primasom Poľska: „SOLI DEO PER MARIAM“ a motto Jána Pavla II. – pápeža Poliaka: „TOTUS TUUS“. Dodávateľ povedal, že „šaty naznačujú modlitby vyplývajúce zo sŕdc ľudí, ktoré zobrazuje EKG. Túžbou bolo vyjadrenie bijúceho srdca národa, aby každý z pútnikov mohol s obrazom stotožniť svoje modlitby, prosby, ktoré umelecky vyjadrujú tieto šaty.“ Tunika Dieťatka Ježiša, vyrobená výhradne z koralov rôznych odtieňov, od hlbokého karmínu po cinabarit, veľmi umelecká, lemovaná azúrovými zlatými tehličkami, ako veľký symbol vykúpenia. Zámerom autora bolo pripomenutie obmytia ľudstva z hriechu v krvi obetného baránka, ktorým je Kristus. Červená farba v kresťanskej ikonografii je nielen farbou majestátu kráľovskej moci, ale predovšetkým horiacej lásky a nekonečného milosrdenstva. Pri nohách Dieťaťa, v dolných záhyboch tuniky, zveril autor Ježišovi starostlivosť o dve špeciálne pamiatky: zlatá obrúčka vyhodená z vagóna väzňom smerujúcim do koncentračného tábora v Osvienčime odsúdeného na vyhladenie a pozostatok z krídla prezidentského lietadla pri leteckej havárii 10. apríla 2010 v Smolensku v podobe úlomku vo národných poľských farbách červeno-bielej šachovnice. Tieto dva dary, ukryté v záhyboch šiat Dieťaťa, hovoria o odporúčaní v Jeho milosrdenstvo a slávu. Fragment krídla z lietadla a prsteň sú výrazom spomienky a holdu všetkým, ktorí položili svoje životy za vlasť. Všetky ďakovné predmety boli použité na dokončenie šiat. Buď sú umiestnené v pôvodnej forme alebo roztavené (medaily, ružence, retiazky a podobne) tvoria podstatu šiat, a tak niektoré predmety ani nevidno na prvý pohľad, pretože sa nachádzajú akoby vo vnútri plášťa, ktorý je z toho dôvodu podstatne hrubší ako iné šaty. V súčasnom kresťanskom umení v Poľsku, práve autor práce – Marius Drapikowski – vďaka hľadaniu nových výrazových prostriedkov, zaujíma veľmi významné miesto. V nadväznosti na tradíciu stredovekého symbolizmu jasnogórskeho obrazu umelec novým hlasom umeleckých foriem ukázal doposiaľ neznáme obzory posvätného chápania. |
 |
TIP: Odporúčame Vám knihu Putujeme za Matkou (Zachej.sk) |
 |