1. Manželstvo v božom pláne

V súčasnosti veľa mužov a žien žije vo voľných zväzkoch a požiadavky Cirkvi pokladajú za zaostalé. Určite sa veľa ľudí pýta: Netreba zmeniť kresťanskú náuku pri téme manželstva, napríklad dovoliť  rozvod?

Je potrebné zdôrazniť to, že Cirkev nie je pri zrode inštitúcie manželstva, ale ono pochádza z Božieho ustanovenia. Náuka o manželstve bola odovzdaná skrze Ježiša Krista. Túto pravdu nájdeme v dokumentoch Druhého Vatikánskeho Koncilu, ktorý tvrdí: „Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky (...) ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi (...). Sám Boh je pôvodcom manželstva.“ (KDC 48) V katechizme čítame, že „Ježiš vo svojom kázaní jednoznačne učil, aký je pôvodný význam zväzku muža a ženy, takého, aký ho chcel Stvoriteľ na začiatku. Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný. Uzavrel ho sám Boh.“ (KKC 1614)

            Keďže Boh stvoril človeka z lásky, učinil ju hlavným povolaním každej ľudskej bytosti. Manželská láska sa stáva  obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. Katechizmus učí, že láska „ktorú Boh požehnáva, je určená, aby bola plodná a aby sa uskutočňovala v spoločnom diele ochrany stvorenia“. (KKC 1604) V Božom zámere je to tiež vzájomná láska, a je tak silná, že manželia „budú jedným telom“. (Gn 2,24) Vzťahy medzi manželmi sú poznačené rôznymi ťažkosťami. „Ich zväzok bol vždy ohrozovaný nesvornosťou, duchom panovačnosti, nevernosťou, žiarlivosťou a spormi, ktoré môžu viesť až k nenávisti a roztržke.“ (KKC 1606) V katechizme čítame, že ten morálny neporiadok týkajúci sa manželstva nepochádza z prirodzenosti muža a ženy, ale z dedičného hriechu. „Ich vzťahy sa narušili vzájomnými obžalobami, ich vzájomná príťažlivosť, ktorá je darom Stvoriteľa, sa zmenila na vzťahy panovačnosti a žiadostivosti; nádherné povolanie muža a ženy, aby boli plodnými, aby sa rozmnožovali a ovládli zem, sa zaťažilo bolesťami pôrodu a námahou pri zarábaní si na chlieb.“ (KKC 1607) Napriek tomu poriadok stvorenia pretrváva, hoci je ťažko narušený. Aby sa rany po hriechu vyliečili, muž a žena potrebujú pomoc milosti, ktorú im Boh neodoprel. (por. KKC 1608)

Sviatostná hodnosť, jednota a nerozlučiteľnosť boli predpovedané prorokmi už v Starom zákone. Predstavovali zmluvu Boha s jeho ľudom prostredníctvom obrazu manželskej lásky. Pripravovali vedomie vyvoleného národa, aby  hlbšie chápal podstatu manželstva. Zmluva medzi Bohom a jeho ľudom - Izraelom pripravila novú a večnú zmluvu, v ktorej Boží Syn svojím vtelením a obetou svojho života určitým spôsobom zjednotil so sebou celé ľudstvo, ktoré spasil. (KKC 1612) Ježišova prítomnosť na svadbe v Káne a jeho prvý zázrak poukazuje na to, že pre Ježiša je manželstvo dobré a bude „účinným znakom Kristovej prítomnosti“. (KKC 1613)

Zapamätajme si: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou dôverné spoločenstvo života a lásky, ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi. Svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Manželskú zmluvu medzi pokrstenými Kristus Pán povýšil na hodnosť sviatosti.“ (KKC 1660)