10. Nevyhnutnosť obrátenia pre hriešnikov

aNiekedy počujeme výzvu na obrátenie. Tento pojem súvisí viac s ľuďmi, ktorí ešte nepočuli o Ježišovi Kristovi, než s osobami, ktoré prijali krst a zaviazali sa žiť v súlade s Evanjeliom. Kto sa teda musí obrátiť?

Katechizmus učí, že Ježišova výzva na obrátenie sa „obracia predovšetkým na tých, ktorí ešte nepoznajú Krista a jeho Evanjelium. Preto je krst hlavným miestom prvého a základného obrátenia. Vierou v dobrú zvesť a krstom sa človek zrieka zla a získava spásu, čiže odpustenie všetkých hriechov a dar nového života“ (KKC 1427).

Toto obrátenie a nové narodenie v krste spôsobilo – ako učí Sväté písmo - „aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“. (Ef 1,4) Katechizmus hovorí, že „nový život, ktorí sme dostali vo sviatostiach uvádzania do kresťanského života, neodstránil krehkosť a slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosť na hriech, ktorú tradícia nazýva žiadostivosť. Zostáva v pokrstených, aby sa pomocou Kristovej milosti osvedčili v boji kresťanského života“. (KKC 1426)

O tom, že kresťan musí zápasiť so zlom, hovorí sv. Ján apoštol: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda“. (1Jn 1,8) Potvrdzujú to aj slová samotného Ježiša, keď prikázal svojim nasledovníkom modliť sa za odpustenie hriechov. (por. Lk 11,4)

Katechizmus zdôrazňuje, že „výzva na obrátenie neprestáva zaznievať v živote kresťanov. Toto druhé obrátenie je nepretržitou úlohou celej Cirkvi“. (KKC 1428) Uskutočnenie tejto výzvy v praxi nasleduje prostredníctvom sviatosti pokánia, ktorú ustanovil Kristus v deň zmŕtvychvstania a zveril ju Cirkvi. Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili“. (KKC 1422) O bohatstve, aké prináša táto sviatosť pre duchovný život kresťana, dosvedčujú jej rôznorodé pomenovania. Volá sa sviatosť obrátenia, „lebo sviatostne uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrátenie, proces návratu k Otcovi, od ktorého sa človek vzdialil hriechom“ (KKC 1423). Často sa volá  sviatosťou pokánia, lebo posväcuje osobný a spoločný proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia kresťana hriešnika. (KKC 1423) Táto sviatosť sa volá aj sviatosťou svätej spovede, lebo spoveď, vyznanie hriechov pred kňazom, je jej podstatnou zložkou. Iný aspekt nám ponúka názov: sviatosť odpustenia, lebo kňazovým rozhrešením Boh udeľuje kajúcnikovi odpustenie a pokoj. Napokon sa volá sviatosťou zmierenia, lebo hriešnikovi dáva lásku Boha, ktorý zmieruje.(KKC 1423)

Zapamätajme si: Nový život, ktorý sme dostali v krste, neodstránil slabosť ľudskej prirodzenosti ani náklonnosti na hriech, čiže žiadostivosť. Kristus ustanovil túto sviatosť zmierenia  na obrátenie pokrstených, ktorí sa od neho hriechom vzdialili.