2. Náuka Cirkvi o odpustkoch

Keď počujeme slovo „odpustky“, hneď nám prichádza na um Martin Luther a takzvané predávanie odpustkov v stredoveku. Názov „odpust“ pochádza zo slávnostnej oslavy patróna farnosti. V tento deň, keď človek navštívil chrám kostola, mohol získať odpustky, t. j. odpustenie časného trestu za spáchané hriechy. Kňazi pri príležitosti získania odpustkov vyzývajú ľudí, aby pristupovali k sviatosti zmierenia. Nie je totiž možné získať odpustky, ak nie sme oslobodení od ťažkého hriechu.

Sväté písmo neučí priamo o odpustkoch. Starý zákon vyjadruje presvedčenie, že odpustenie viny Bohom nie je totožné s odstránením následkov hriechu. Potrebujeme zadosťučinenie, t.j. odpykanie za spáchaný hriech. Akt Božieho milosrdenstva  sa pýta na konkrétny skutok so strany človeka. Vidíme to v prípade kráľa Dávida, ktorý znášajúc dočasné následky hriechu cudzoložstva, musel robiť pokánie. Druhý základný biblický dôkaz pre náuku o odpustkoch je ten, že Cirkev tvorí solidárnu spoločnosť, v ktorej vina a zásluhy pôsobia na iných. Ukážkovým textom, ktorý znázorňuje túto pravdu, je  prvý list Korinťanom, ktorý hovorí o Cirkvi ako o mystickom tele Krista (1 Kor 12,12-30).

Katechizmus učí: „Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia svojou mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých“ (KKC 1471). Odpustky môžu oslobodiť od časného trestu sčasti alebo úplne. Preto sa stretávame s dvojakým druhom odpustkov: úplné a čiastočné. Úplné odpustky spočívajú v tom, že Boh celkovo odpustí následky, ktoré ostali po odpustení hriechov vo sviatosti zmierenia. Čiastočné odpustky spôsobujú čiastočné odpustenie následkov hriechov.

„Odpustky sú potrebné, lebo hriech človeka má dvojaký následok: ťažký hriech nás zbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistcom“ (KKC 1472). Katechizmus učí, že Cirkev udeľuje čiastočné alebo úplne oslobodenie od dočasných trestov, čerpajúc z klenotnice zásluh Krista a svätých. Nie sú to zásoby materiálnych dobier, ale predovšetkým zásluh, ktoré pochádzajú z umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna. Svoj vklad majú aj svätí. Ich modlitby a dobré skutky majú veľkú hodnotu pred Bohom (por. KKC 1476,1477).

Úplne a čiastočné odpustky môžeme obetovať za seba alebo za zosnulých. Nie sú ako magické nástroje, ktoré chránia kresťanov pred utrpením v tomto živote alebo v stave očistca. Aby sme získali odpustky, treba splniť nasledujúce podmienky: vykonať si spoveď, prijať sv. prijímanie, pomodliť sa modlitbu na úmysel sv. Otca a úplne vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému.

            Zapamätajme si: „Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom, zaslúženého za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostáva ho veriaci za stanovených podmienok pre seba alebo pre zosnulých prostredníctvom služby Cirkvi, ktorá ako vysluhovateľka vykúpenia rozdáva poklad zásluh Krista a svätých“ (kom. KKC 312).