3. Eucharistia ako veľkonočná hostina, jej podstata

Jedným z významov slova „pascha“ na stranách Starého zákona je zmena osudu Izraelitov, ktorí boli vďaka Božej moci vyslobodení z egyptského otroctva a vovedení do zeme, ktorú im Boh prisľúbil. Židia na pamiatku tejto udalosti slávili a každý rok slávia sviatok Paschy. Jedia nekvasený chlieb a pijú tzv. „kalich dobrorečenia“. V Novom zákone nazývame „paschou“ prechod Krista zo smrti do života, čiže zmŕtvychvstanie. Novou Paschou je tiež Eucharistia – sviatosť, ktorá dáva večný život.

Kristus ustanovil Najsvätejšiu sviatosť svojho tela a krvi deň pred sviatkom  Paschy, počas Poslednej večere. Ten deň dnes voláme Zelený štvrtok. Ježiš dal seba samého pod spôsobom chleba a vína. Prikázal apoštolom, aby tak robili na jeho pamiatku. V deň svojej smrti sa stal skutočným veľkonočným baránkom, ktorý sa obetoval za nás. Jeho obeta nás oslobodila od hriechu a večnej smrti.

Eucharistia, ktorá bola ustanovená na Zelený štvrtok, je veľkonočnou hostinou oslobodenia, „posvätnou hostinou účasti na Pánovom tele a jeho krvi“ – ako ju opisuje Katechizmus. (KKC 1382) Pán nám posiela vrelé pozvanie, aby sme ho prijímali vo sviatosti Eucharistie: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53). V Katechizme ďalej čítame: „Prijímať znamená prijať samého Krista, ktorý sa obetoval za nás“ (KKC 1382). „Zodpovedá samému zmyslu Eucharistie, aby veriaci, ak majú potrebné dispozície, pristúpili k prijímaniu, keď sa zúčastnia na omši“ (KKC 1388).

Aké je teda ovocie prijímania samého Krista?

Po prvé: hlboké zjednotenie sa s Kristom. Keď spĺňame Pánove slová: „Vezmite a jedzte“, nadväzujú sa zvláštne putá medzi človekom a Božím Synom. On nás uistil: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom“ (Jn 6, 56). (por. KKC 1391) Zjednotenie s Kristom znamená pre kresťana obdarovanie večným životom. „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa (Jn 6, 57). Katechizmus učí: „Podobne ako telesný pokrm slúži na obnovenie stratených síl, tak Eucharistia posilňuje lásku, ktorá v každodennom živote má sklon slabnúť“ (KKC 1394) (por. KKC 1392).

Po druhé: Sväté prijímanie nás tiež chráni pred hriechom. Očisťuje nás od všedných hriechov cez spojenie s Kristom. Ježiš, ktorého pozývame do sŕdc vo svätom prijímaní, nás mobilizuje k tomu, aby sme od seba vyžadovali viac a boli rozhodnejší vo výbere dobra a odmietaní hriechu. Láska, ktorá sa rodí v srdci človeka naplnenom Ježišovou prítomnosťou, ho chráni pred spáchaním smrteľných hriechov v budúcnosti (por. KKC 1393-1395).

Po tretie: „Eucharistia utvára Cirkev“ (por. KKC 1396). Kristova prítomnosť vo mne ma spája s tou istou prítomnosťou Krista v mojich bratoch a sestrách. Prijímanie obnovuje, posilňuje a prehlbuje toto včlenenie do Cirkvi, ktoré sa uskutočnilo už krstom.

Zapamätajme si: Eucharistia je veľkonočná hostina, čiže obeta spásy, ktorá premieňa osudy ľudí a sveta. Kristova obeta nás oslobodzuje od hriechu a dáva nám účasť na Spasiteľovom zmŕtvychvstaní. Kristus, ktorý sa nám dáva počas tejto hostiny, prehlbuje naše zjednotenie s ním, sníma všedné hriechy a chráni nás pred budúcimi smrteľnými hriechmi, obnovuje a udržiava milostivý život, ktorý sme dostali pri svätom krste, zaväzuje nás k pomoci chudobným a utvára Cirkev.