3. Učinky sviatosti pokánia

Každý z nás si dobre pamätá na úžasný pokoj v srdci, keď sme odprosili  mamu za našu neposlušnosť a ona nás objala. Taktiež sme mali veľkú radosť, keď sme prekonali vlastnú tvrdohlavosť a odprosili sme kamaráta za našu nečestnosť a následne  sa opäť vrátilo priateľstvo.

Keď kresťan pristupuje k sviatosti zmierenia, vedomý si svojich hriechov, túži po odpustení a vrátení sa k jednote a priateľstvu s Bohom, ktoré získal pri sviatosti krstu. Cieľom a účinkom tejto sviatosti je predovšetkým zmierenie s Bohom. „Sviatosť zmierenia s Bohom spôsobuje totiž pravé „duchovné vzkriesenie“, prinavracia dôstojnosť a dobrá života Božích detí, z ktorých najvzácnejším je priateľstvo s Bohom.“ Dôležitým účinkom tejto sviatosti je taktiež zmierenie hriešnika s Cirkvou. Katechizmus učí, že „hriech oslabuje alebo pretŕha bratské spoločenstvo. Sviatosť pokánia ho napráva alebo obnovuje. V tomto zmysle nielen uzdravuje toho, kto je znovu plne zapojený do ekleziálneho spoločenstva, ale má aj oživujúci účinok na život Cirkvi, ktorá trpela pre hriech jedného zo svojich členov“ (KKC1469). V sviatosti zmierenia sa hriešnik postaví pred Boha. Milosrdný Boh odpúšťa skrúšenému hriešnikovi večný trest, spôsobený smrteľnými hriechmi a odznova mu otvára cestu do večného života. V katechizme čítame, že hriešnik sa v tejto sviatosti zveruje milosrdnému Božiemu súdu, ktorý určitým spôsobom anticipuje súd, ktorému bude podrobený na konci tohto pozemského života. (por. KKC 1470).

Proces  zmierenia nám obrazne ukazuje Sväté písmo v podobenstve o márnotratnom synovi. „Syn povedal otcovi: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom“. Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa. A začali hodovať“ (Lk 15,21-24). V podobenstve vidíme zároveň zmierenie s Otcom, pred ktorým sa postavil skrúšený syn a opätovné prijatie k bratskému spoločenstvu: otec prijíma syna a prichystá hostinu, počas ktorej syn skusuje radosť zo zmierenia v spoločenstve.

Ak človek prijíma sviatosť zmierenia so skrušeným srdcom, Boh nielen odpúšťa hriech, ale obdarí človeka priateľstvom a opäť ho vovádza do spoločenstva Božích detí. Táto Božia štedrosť spôsobuje, že u pristupujúceho k sviatosti „zvyčajne zavládne pokoj a spokojnosť svedomia spolu so silnou duchovnou útechou“.

Zapamätajme si: „Účinky sviatosti pokánia sú: zmierenie s Bohom, a teda odpustenie hriechov; zmierenie s Cirkvou; znovunadobudnutie stavu milosti, ak ho človek stratil; odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy, a odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov; pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha; vzrast duchovných síl na kresťanský boj“ (kom KKC 310).