3. Ustanovenie a vykonávanie sviatosti pomazania chorých

Zdravie je pre človeka výnimočný dar. Snažíme sa vyhýbať chorobám. Prajeme si veľa zdravia. Keď sa nás dotýka choroba, s veľkou túžbou očakávame pomoc. Hľadáme dobrých lekárov, nemocnice a zázračné lieky. Ako veriaci ľudia nie vždy hľadáme posilnenie a úľavu v chorobe v stretnutí sa s Ježišom vo sviatosti pomazania chorých. Prečo je to tak? Prečo veriaci ľudia neprosia o túto sviatosť? Príčina spočíva v nepochopení, čím je sviatosť pomazania chorých. Mnohí ľudia ju pokladajú za sviatosť pre zomierajúcich, lebo v minulosti sa používal názov „posledné pomazanie“. Veľa chorých odkladá prijatie tejto sviatosti na poslednú chvíľu svojho života.

V Starom zákone  človek s otázkou o zmysle choroby a utrpenia a s volaním o pomoc prichádzal k Bohu. Pred Bohom vypovedal sťažnosť a prosil Pána života a smrti o uzdravenie. Choroba sa stávala cestou obrátenia sa k Bohu. Proroci učili, že utrpenie má tiež hodnotu vykúpenia vo vzťahu k hriechom iných ľudí. (por. KKC 1502) Veľkou starostlivosťou obklopoval chorých sám Ježiš. Prejavoval im súcit a stotožňoval sa s nimi. (Mt 25,36) Uzdravoval mnohých chorých: slepého od narodenia, ženu trpiacu  na krvotok, ochrnutého, malomocného a mnohých iných. Keď im vracal zdravie tela, žiadal od nich vieru.

Zvláštnym prejavom Ježišovej starostlivosti o chorých je ustanovenie sviatosti pomazania chorých. Takto píše o tejto sviatosti sv. Jakub, apoštol: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ (Jak 5,14-15)

Katechizmus učí: „Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.“ (KKC 1511) Vysluhovanie tejto sviatosti spočíva v tom, že kňaz vkladá ruky na chorého, modlí sa s vierou a pomaže ho posväteným olivovým olejom na čele a na rukách. (por.KKC 1513) V dokumentoch Tridentského koncilu čítame, že podstatou tejto sviatosti je milosť Ducha Svätého. Skrze sväté pomazanie Boh „obnovuje dôveru a vieru v Boha a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha, t.j. proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou. Táto Pánova pomoc ma priviesť chorého k uzdraveniu duše, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to Božia vôľa. Okrem toho „ ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (KKC 1520).

Starostlivosť o chorých Ježiš zveril Cirkvi. Prax vysluhovania sviatosti pomazania chorých bola známa už v apoštolských časoch. Cirkev sa od počiatku svojej existencie stará o chorých: stavia nemocnice, pomáha trpiacim ako to robila sv. Tereza z Kalkaty alebo iní kresťania.

Zapamätajme si :  Z lásky k ľuďom, ktorí nesú ťarchu choroby a utrpenia, Ježiš ustanovil sviatosť pomazanie chorých, aby im pomohol. Ak s vierou túžime, aby skrze pomazanie svätým olejom a modlitbu kňaza, sa nás Kristus dotkol, tak ako evanjeliová žena, ktorú žiaden lekár nemohol uzdraviť, vtedy aj nám sú určené slová, ktoré jej Ježiš povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila“.