4. Ustanovenie sviatosti birmovania

Veľa sa hovorí o postojoch mladých ľudí, o ich správaní. Niekedy samotná mládež seba pokladá za dospelých a zrelých ľudí a chce, aby iní ich takto prijímali.  Skutočnosť je trochu iná. Fyzická zrelosť nepredpokladá emocionálnu ani duchovnú zrelosť. Po sviatosti krstu, keď sa stávame kresťanmi, potrebujeme stály duchovný rast, stále potvrdzovať, že kráčame za Kristom a že sme prijali evanjelium.

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatosti uvádzania do kresťanského života. Sviatosť birmovania je ďalšou etapou na ceste vstúpiť naplno do tajomstva Krista a Cirkvi. Sviatosť krstu  nás rodí do nového života. Birmovanie (v latinčine confirmatio) naznačuje, že táto sviatosť potvrdzuje krst a zároveň posilňuje krstnú milosť. Eucharistia spája celý proces uvádzania. Prijatie tejto sviatosti je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti.

Sviatosť birmovania prináša každému milosť Ducha Svätého. Od stvorenia sveta „keď duch sa unášal nad vodami“ (Gen 1), bol prítomný v dejinách spásy. V starom Zákone proroci predpovedali, že Duch Svätý spočinie na očakávanom Mesiášovi. (KKC 1286) Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý sa počal z Ducha Svätého splnil svoje pozemské poslanie v jednote s Otcom a Duchom. Tak to bolo, keď Duch Svätý ho vyviedol na púšť (MT 4,1), počas krstu v Jordáne, keď Duch Svätý sa ukázal v podobe holubice (LK 3,22) alebo v synagóge v Nazarete, keď Ježiš čítal stať knihy od proroka Izaiáša: „Duch Pánov je nado mnou“ (Lk 4,16-18)

Táto plnosť – ako učí katechizmus sa nemala obmedziť iba na Mesiáša, ale ju mal dostať celý mesiášsky ľud.(KKC 1287) Kristus hovoriac svojim učeníkom, veľakrát predpovedal vyliatie Ducha Svätého. Hovoril: „ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky“ (Jn 14,15-16) Kristus  toto prisľúbenie splnil najprv v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc, v deň Zoslania Ducha Svätého. Po tejto udalosti učeníci naplnení Duchom Svätým začali ohlasovať o„veľkých Božích skutkoch“ (Sk 2,11) a kráčali s evanjelizačnou misiou do celého sveta. Od tej chvíle skrze vonkajší znak vkladania rúk a modlitbu udeľovali veriacim tento dar, ktorý dovršuje milosť krstu. (por Sk 8,15-17) V kresťanskej tradícii vkladanie rúk sa považuje za začiatok sviatosti birmovania. (por KKC1288) Neskôr bolo pridané pomazanie voňavou olivou, ktoré vysvetľuje meno „kresťan“, ktoré znamená„pomazaný“ podľa Kristovho príkladu, „ktorého Boh pomazal Duchom Svätým“.(Sk 10,38) Tento obrad pomazania existuje v tradícii Cirkvi do dnes. Vo východnej Cirkvi táto sviatosť sa volá krizmácia z dôvodu jej podstatného obradu, ktorým je pomazanie svätým myronom (krizmou). V západnej Cirkvi birmovanie sa volá firmare, čo značí „potvrdzovať, upevňovať“, lebo potvrdzuje a upevňuje krstnú milosť. (por. Kom KKC 266)

Zapamätajme si: Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života. Je vyliatím na veriaceho darov Ducha Svätého, ktorého už v Starom zákone predpovedali proroci, ktorého Kristus prisľúbil svojim učeníkom. Tento prísľub sa splnil v deň Turíc. Apoštoli skrze modlitbu a vkladanie rúk udeľovali dary Ducha Svätého a neskôr k tomu obradu pridali pomazanie svätým olejom, ktorý sa volá krizma.