4. Vysluhovateľ sviatosti zmierenia

Keď  chceme dobre prežiť sviatosť zmierenia, občas  si položíme otázku: kým  je ten spovedník, ktorý čaká na nás v spovednici? Kto mu dal právomoc, aby hodnotil naše konanie? Akou mocou udeľuje rozhrešenie? Môže nám odpustiť všetky hriechy? Zachová v tajomstve všetko, čo sme mu povedali?

V katechizme čítame, že sám Ježiš Kristus zveril apoštolom službu zmierenia. Biskupi, ich nástupcovia a kňazi, spolupracovníci biskupov, pokračujú vo vykonávaní tejto služby. Oni majú  „na základe sviatosti posvätného stavu moc odpúšťať všetky hriechy „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (KKC 1461)

Zmŕtvychvstalý Kristus, keď sa ukázal apoštolom vo večeradle v deň zmŕtvychvstania, nielen posilnil ich vieru, ale aj odovzdal im posledný odkaz, ktorý sa týkal ich apoštolskej misie. Vo večeradle apoštoli počuli Ježišove slová  „Vezmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,22-23). Moc odpúšťať hriechy je darom Ducha Svätého nielen pre apoštolov,  ale aj pre ich  nástupcov: biskupov, ktorí sú pokladaní za tých, ktorí majú moc jednania ľudí s Bohom a taktiež diecézni a rehoľní kňazi, ktorí dostali právomoc od svojho biskupa.  Ako spolupracovníci biskupov plnia službu Dobrého pastiera, ktorý hľadá stratenú ovcu a službu milosrdného Otca, ktorý s otvoreným náručím čaká na každého márnotratného syna. (por KKC 1462)

Spovedník nie je pánom, ale sluhom Božieho odpustenia. Kňaz je znakom a nástrojom milosrdnej lásky Boha voči hriešnikovi. Kňaz, keď plní túto službu, je viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Toto tajomstvo nepripúšťa žiadnu výnimku a sa volá  „sviatostná pečať“, lebo to, čo kajúcnik vyjavil kňazovi, ostáva „zapečatené“ sviatosťou. (por. KKC1467)

Zapamätajme si: Sám Ježiš Kristus zveril svojim apoštolom službu vykonávať sviatosť zmierenia. Nástupcami apoštolov sú biskupi a kňazi, korí na základe sviatosti posvätného stavu majú moc odpúšťať  všetky hriechy v „mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (por.KKC 1461) „Vzhľadom na posvätnosť a veľkosť tejto služby, ako aj na úctu, aká patrí ľudskej osobe, každý spovedník je povinný, bez akejkoľvek výnimky a pod veľmi prísnymi trestami, zachovať spovedné tajomstvo, t.j. absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov poznaných v spovedi“ (Kom KKC 309)