5. Zadosťučinenie

Zlé skutky zanechávajú následky, ktoré nie je možné vždy napraviť obyčajným slovom „prepáč“. Krivdy, ktoré boli spôsobené iným, je potrebné opraviť. Nestačí len odprosiť, keď niekto kvôli nám  niečo stratil. Aj vtedy, keď sa  zmierime, máme povinnosť  túto stratu vyrovnať. Naše hriechy nielen urážajú Boha, ale spôsobujú krivdu aj iným ľuďom. Každý hriech dokáže oslabiť spoločenstvo Cirkvi a takým spôsobom zraňuje blížnych. Hriech zraňuje iných vtedy, keď naše konanie poškodzuje zdravie alebo  život a ničí dobré meno niekomu.

V takýchto situáciách je potrebné zadosťučinenie za spôsobené krivdy. Katechizmus učí, že  kresťan musí urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila. Vyžaduje to už sama spravodlivosť. (por. KKC 1459) Spravodlivé odčinenie krivdy  nie je všetkým, aby zadosťučinenie za spáchané hriechy bolo úplné a autentické. V katechizme čítame, že „hriech  zraňuje a oslabuje hriešnika, ako aj jeho vzťahy s Bohom a s blížnym“ (KKC 1459). Sviatostné rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré  hriech spôsobil. Preto,  ako hovorí katechizmus „hriešnik zbavený hriechu musí ešte nadobudnúť plné duchovné zdravie“ (KKC 1459). Koná sa to skrz  prijatie a  splnenie sviatostného pokánia určeného spovedníkom. V súlade s Katechizmom  „pokánie má brať do úvahy osobnú situáciu kajúcnika a má mať na zreteli jeho duchovné dobro. Nakoľko je to možné, má zodpovedať závažnosti a povahe spáchaných hriechov“ (KKC 1460). Cirkev vytvorila veľa krásnych foriem zadosťučinenia. Môže ňou byť modlitba, milodar, skutky milosrdenstva, služba blížnym, dobrovoľné odriekania, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť. (por. KKC 1460). Ako čítame v katechizme „Takéto pokánia nám pomáhajú pripodobňovať sa Kristovi, ktorý sám raz navždy odpykal naše hriechy. Umožňujú nám stať sa spoludedičmi vzkrieseného Krista, lebo „s  ním trpíme“ (KKC 1460) Znamená to, že sviatostné pokánie netreba pokladať za  nepríjemnú povinnosť, ale za liek na zranenia spôsobené  hriechom.

Uložené pokánie nie je možné zanedbávať, ale vždy plniť v takom rozsahu, ako určil spovedník. Oslobodiť od pokánia môže len závažná prekážka, ktorá ho znemožňuje vykonať. Vyskytujú sa prípady, keď spovedajúca sa osoba zabudne na pokánie. Je potrebné sa skontaktovať so spovedníkom, prosiac, aby uložil opäť pokánie a vyriešil tento problém.

Zapamätajme si: Zadosťučinenie za spáchané hriechy je jednou z podmienok správneho prežitia sviatosti pokánia. Má obsahovať nápravu krivdy, ktorú hriech spôsobil a prijatie  skutkov pokánia, ktoré určil kňaz počas spovede.