6. Vyznanie hriechov

Veľa ľudí, keď si chce urobiť poriadok vo svojom živote, hľadá pomoc u psychológov. Často pred psychológom zverejňujú svoje skryté a hanblivé okamihy svojho života, aby získali pomoc. Na druhej strane, veľa ľudí pochybuje o zmysle vyznania svojich hriechov pred Bohom. A jedine On je tým, ktorý nás pozná najlepšie a túži po našom šťastí a môže nám pomôcť usporiadať náš život. Vo sviatosti zmierenia vyznávame hriechy, prosíme o odpustenie a hľadáme pomoc, aby sme ich v budúcnosti neopakovali. V katechizme čítame: „Vyznanie hriechov (spoveď) nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými“.(KKC 1455)

Vyznanie hriechov v Novom zákone znamená uznanie svojej viny pred Bohom a ohlasovanie jeho svätosti. Takto sa správa Peter voči Ježišovi pri Genezaretskom jazere, keď bol svedkom veľkého lovu rýb: „(...) padol Ježišovi k nohám a povedal: Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5,8) Vo sviatosti zmierenia sa vyznanie hriechov koná nielen pred Bohom, ale aj pred kňazom. Deje sa to mocou Ježišových slov, ktoré boli určené apoštolom: „Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené (...).“ (Jn 20,23)

Katechizmus učí, že „vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia“. (KKC 1456) Je potrebné vyznať pred Bohom a kňazom všetky spáchané smrteľné hriechy, na ktoré si pamätáme od poslednej spovede. Povinnosťou je vyznať ťažké hriechy, ktoré sme spáchali vedome a dobrovoľne. Treba povedať aj počet, keď ich bolo viac, alebo približne ako často sa vyskytovali. Pri všedných hriechoch  nie je nutné hovoriť počet ani okolnosti.

V súlade s cirkevným prikázaním: „Každý veriaci, keď dosiahol vek rozoznávania, je povinný úprimne sa vyspovedať z ťažkých hriechov aspoň raz do roka.“ (KKP 989) Oplatí sa pristupovať k spovedi častejšie – a to vždy, keď sme spáchali smrteľný hriech. Sviatostná spoveď je jediným spôsobom odpustenia ťažkých hriechov. Ak sme ich spáchali pred prijatím svätého prijímania, musíme sa vyspovedať. Katechizmus učí, že „kto si je vedomý, že sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k sv. prijímaniu, ani keby pociťoval veľkú ľútosť, prv ako by prijal sviatostné rozhrešenie, ibaže by mal vážny dôvod pristúpiť k prijímaniu a nebolo by mu možné vyspovedať sa“. (KKC 1457) Cirkev odporúča aj vyznanie všedných hriechov. Časté a pravidelné vyznanie hriechov nám pomáha formovať svedomie a bojovať  proti nezriadeným náklonnostiam. (por. KKC 1458)

Zapamätajme si: Vo sviatosti zmierenia - „musia sa vyznať všetky ťažké hriechy, z ktorých sme sa ešte nespovedali a na ktoré sa rozpamätáme po dôkladnom spytovaní svedomia. Vyznanie ťažkých hriechov je jediný riadny spôsob, akým sa dosiahne odpustenie. Každý veriaci, keď dosiahol vek usudzovania, je povinný vyspovedať sa zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka a v každom prípade prv ako by pristúpil k svätému prijímaniu. (Kom KKC 304-305)