7. Jednota a nerozlučiteľnosť manželstva

Veľkým problémom súčasnej spoločnosti sú rozvody. Často počujeme, že príčinou rozvodu je manželská zrada, nesúlad pováh. Manželské problémy, ktoré sa končia rozvodom zanechávajú negatívne následky na deťoch, ktoré takýmto spôsobom stratia teplo domova. Kresťanský spisovateľ Tertulián  napísal, že „manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky ľudskej osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Taká láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť.“ Preto katechizmus učí, že katolícke manželstvo má dva podstatné prvky: jednotu a nerozlučiteľnosť (KKC 1643) a je zamerané na plodenie a výchovu potomstva. (KKC 1652)

Jednota sviatosti manželstva znamená, že zväzok môže byť uzavretý medzi jedným mužom a jednou ženou (vylučuje sa  polygamia - mnohoženstvo a polyandria - mať viac mužov). (por. KKC 1645) Hovorí o tom kniha Genesis: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.“ (Gn 2, 24)

Nerozlučiteľnosť manželstva spočíva v tom, že manželské spoločenstvo nezaniká inak, len skrze smrť jedného z manželov. Táto pravda je potvrdená Kristovými slovami: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ (Mt 19,6) Dvojaký cieľ manželstva – duchovné dobro samotných manželov a odovzdanie života sa uskutočňuje skrze zjednotenie manželov.

Nerozlučiteľnosť manželstva má svoj pôvod v tom, že skrze sviatosť novomanželia boli včlenení do trvalej jednoty, aká je medzi Kristom a Cirkvou – jeho mystickým Telom. Ako Kristus - Hlava a Cirkev tvoria jeden nerozlučiteľný organizmus, tak aj manželia, posvätení Kristovou milosťou, tvoria až do smrti jedno nerozlučiteľné telo. Sviatostné manželstvo je niečím viac než čisto ľudskou zmluvou a sľubom vzájomnej lásky. Raz dané slovo zaväzuje k vernosti sľubu.

Trvalosť manželstva vyžaduje samotná nátura lásky. Čudne by zneli slová prísahy len na časový úsek lásky a vernosti. Napríklad: „Sľubujem ti lásku až po okamih, keď si nenájdem lepšiu než ty.“ Boh vyžaduje od človeka trvalú lásku, pri ktorej berie zodpovednosť za druhého človeka. Trvalosť a vernosť manželstva vyžaduje aj dobro detí. Deti potrebujú rodičov a rodinu, v ktorej vládne atmosféra jednoty postavenej na láske a vzájomnej úcte.

Zapamätajme si: Manželský zväzok muža a ženy je nerozlučiteľný. Spája ich sám Boh. Uzavreté manželstvo pokrstených osôb nemôže byť nikdy rozviazané žiadnou ľudskou mocou. Oslobodzuje ich len smrť. Skrze zjednotenie manželov sa uskutočňuje dvojaký cieľ manželstva: duchovné dobro samotných manželov a odovzdanie života.