9. Sviatosť pokánia a zmierenia

Je náročné vyznávať svoje hriechy. Preto niektorí, keď počujú o sviatosti zmierenia hovoria:prečo sa mám spovedať kňazovi? Predsa len Boh môže mi odpustiť!

            Na tieto pochybnosti odpovedá katechizmus nasledovne: “Jedine Boh odpúšťa hriechy. Pretože Ježiš je Boží Syn, hovorí o sebe: “Syn človeka má  na zemi moc odpúšťať hriechy.“ (Mk2,10) A túto Božskú moc aj vykonáva: „Odpúšťajú sa ti hriechy!“(Mk 2,5) Ba viac, na základe svojej božskej autority udeľuje túto moc aj ľuďom, aby ju vykonávali v jeho mene.“ (KKC 1441) Sviatosť zmierenia bola ustanovená zmŕtvychvstalým Kristom. „Keď sa večer na Veľkú noc ukázal svojim apoštolom  povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,19) (kom KKC 298)

Keď sa hovorí o sviatosti zmierenia, často chýba prvok osobného vývoja človeka. Desaťročné dieťa pripravené k sv. spovedi nie je schopné pochopiť celé tajomstvo, ktoré sa uskutočňuje v tejto sviatosti. Ak sa nepriblíži človeku  hodnota tejto sviatosti v nasledujúcich etapách jeho osobného vývoja, vtedy v dospelosti nebude pristupovať k tej sviatosti, lebo ju bude pokladať za „ vec pre deti“ alebo sa bude celý život spovedať povrchne na úrovni dieťaťa.

Čo je sviatosť pokánia a zmierenia? Je predovšetkým osobným stretnutím Krista, ktorý odpúšťa  s prosiacim o odpustenie hriešnikom. Katechizmus hovorí: „Kristus ustanovil sviatosť pokánia pre všetkých hriešnych členov svojej Cirkvi, predovšetkým pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, a tak stratili krstnú milosť a ranili cirkevné spoločenstvo. Sviatosť pokánia im ponúka novú možnosť obrátiť sa a znovu získať milosť ospravodlivenia“ (KKC 1446) Ľudské konanie počas pristupovania k sviatosti pokánia je otvorením sa pre Božie milosrdenstvo.

Katechizmus zdôrazňuje, že „napriek zmenám, ktorými v priebehu storočí prešla disciplína a slávenie tejto sviatosti, možno v nej rozoznať tú istú základnú štruktúru. Obsahuje dva rovnako podstatné prvky. Na jednej strane úkony človeka, ktorý sa obracia pod vplyvom Ducha Svätého: ľútosť, vyznanie hriechov a zadosťučinenie. Na druhej strane pôsobenie Boha službou Cirkvi, ktorá prostredníctvom biskupa a jeho kňazov udeľuje v mene Ježiša Krista odpustenie hriechov a určuje spôsob zadosťučinenia, modlí sa tiež za hriešnika a koná s ním pokánie. Takto je hriešnik uzdravený a znova plne zapojený do cirkevného spoločenstva.“ (KKC 1448)

Formula rozhrešenia, ktorá sa používa v latinskej cirkvi, vyjadruje podstatné prvky tejto sviatosti: Milosrdný Otec je prameňom každého odpustenia. On uskutočňuje zmierenie hriešnikov Veľkou nocou svojho Syna a darom svojho Ducha, ako aj modlitbou a službou Cirkvi.“ (KKC 1449) Boh, v takto chápanej sviatosti pokánia je vnímaný ako osoba. Základným vzťahom človeka s Bohom je láska.

Zapamätajme si: Sviatosť pokánia je prvým darom zmŕtvychvstalého Krista. V deň svojho zmŕtvychvstania Ježiš prišiel k apoštolom do večeradla a povedal: „ Komu hriechy odpustíte, budú im odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“. Toto je veľký dar Božieho milosrdenstva, ktorý treba často využívať.