16. Aké povinnosti majú rodičia voči deťom?

Veľakrát sme svedkami hundrania dospelých na dnešnú mládež. Hnevajú sa, keď mladým chýba dobrá výchova. Sledujú ich správanie pri rozhovoroch medzi staršími a mladými. Snažia sa nájsť odpoveď na otázku, kedy sa stala chyba vo výchove a kto je za to zodpovedný?

„Právo a povinnosť vychovávať sú pre rodičov prvoradé a neodcudziteľné.” (KKC 2221) To znamená, že sú za nich zodpovední. Toto právo a záväzok má byť vo vedomí, keď sa volí povolanie k manželskému životu. Moc a sila v tomto konaní pochádza zo sviatosti manželstva, čo znamená, že rodičia nie sú v plnení tejto úlohy ponechaní len na seba, ale spolupracujú so samotným Bohom.

„Plodnosť manželskej lásky sa neobmedzuje iba na plodenie deti, ale má sa rozšíriť aj na ich mravnú výchovu a duchovnú formáciu.” (KKC 2221) Táto výchovná úloha má takú vážnosť, že jej  nedostatok by nebolo možné  nahradiť. Musíme pamätať na to, že deti - aj keď sú naše -  nie sú predsa súkromným vlastníctvom, s ktorým môžeme robiť, čo sa nám páči. Ony sú predovšetkým Božimi deťmi. A je potrebné si ich vážiť ako ľudské bytosti. Boh nám zveril svoje deti, uschopňuje nás milovať ich a vychovávať.

Najlepším spôsobom výchovy je príklad. Rodičia „vychovávajú ich k zachovávaniu Božieho zákona tým, že sami prejavujú poslušnosť vôli nebeského Otca.” (KKC 2222) Prostredníctvom takéhoto svedectva skusujú deti koľko milosti sa dostáva rodine vďaka poslušnosti. Prináša to ovocie v podobe poslušnosti detí vo vzťahu k Bohu, k rodičom, k Cirkvi, k učiteľom a neskôr k predstaveným v práci.

Zodpovednosť rodičov sa prejavuje „predovšetkým tým, že vytvárajú rodinu, kde vládne ako pravidlo nežnosť, odpustenie, úcta, vernosť a nezištná služba. Rodina je vhodným miestom na výchovu k čnostiam. Táto výchova si vyžaduje učiť sa odriekaniu, zdravému úsudku a sebaovládaniu ako podmienkam každej pravej slobody. Rodičia majú svoje deti učiť, aby podriaďovali „materiálne a prirodzené dimenzie  dimenziám vnútorným a duchovným”. Rodičia majú veľkú zodpovednosť aj za to, aby dávali svojim deťom  dobrý príklad. Keď budú vedieť pred nimi uznať svoje chyby, budú ich môcť aj lepšie viesť a naprávať.” (KKC 2223)

Skrze sviatosť manželstva dostali rodičia úlohu a privilégium evanjelizovať svoje deti. Preto by mali byť pre svoje deti „ prvými poslami” viery, učiac ich modlitby a zapájaním ich od malička do života Cirkvi. Znamená to podielať sa na živote farnosti, ktorá je základným miestom katechézy rodičov a detí. Rodičia sú pre deti obrazom a svedectvom Božej Lásky práve vtedy, keď ich učia žiť v súlade s evanjeliom a rozvíjajú v nich schopnosť milovať. Rodičia pomáhajú deťom využívať milosti, ktoré pochádzajú zo sviatostí. Pomáhajú im nadobúdať dobré zvyky a  túžbu prijímať sviatosti. Rodičia slúžia deťom taktiež pomocou pri voľbe životnej cesty. Svojím svedectvom im pomáhajú  prijímať kríž s pokorou a vďačnosťou ako niečo neodlučiteľné v živote človeka.

Zapamätajme si: „Rodičia, účastní na Božom otcovstve, sú prví zodpovední za výchovu svojich deti a sú im prvými hlásateľmi viery. Majú povinnosť milovať a rešpektovať deti ako osoby, ako Božie deti a postarať sa, nakoľko je to možné, o ich hmotné a duchovné potreby. Majú pre ne vybrať primeranú školu  rozvážnymi radami im pomáhať zvoliť si povolanie a životný stav. Osobitne majú poslanie vychovávať ich ku kresťanskej viere.” (kom. KKC 460) Rodičia sú zodpovední pred Bohom za posvätenie svojich deti.