8. Čo zakazuje druhé Božie prikázanie ?

Počas sviatosti krstu sme dostali meno, ktoré nás sprevádza celý život. Meno, ktoré máme, je pre nás niečím dôležitým. Vyslovujeme ho s úctou. Nemáme radi, keď ho niekto iný ignoruje. Vtedy to berieme ako poníženie našej osoby. „Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, preklínajú ma tí, čo zúria proti mne” - sťažuje sa žalmista (Ž 102,9)

Zvláštnou úctou by malo byť obklopené Božie meno. Pripomína nám to druhé prikázanie Dekalógu, ktoré znie: „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo.” Vysvetlenie tohto prikázania nájdeme v Katechizme Katolíckej cirkvi, ktorý nás učí, že: „Druhé prikázanie zakazuje zneužívanie Božieho mena, to jest akékoľvek nevhodné používanie Božieho mena, mena Ježiša Krista, Panny Márie a všetkých svätých.” (KKC 2146) Katechizmus vymenúva spreneverenia proti druhému prikázaniu Dekalógu, medzi ktorých patrí: falošné prisľúbenia dané inému v Božom mene, rúhanie, preklínanie, krivá prísaha.

Katechizmus upozorňuje, že nevernosť prisľúbeniu danému inému v Božom mene je zneužitím Jeho mena a v určitom zmysle robíme boha klamárom, lebo „prisľúbenia dané inému v Božom mene zaväzujú Božiu česť, vernosť, pravdivosť a autoritu.” (KKC 2147) Treba ich dodržiavať z dôvodu spravodlivosti.

Rúhanie je priamo proti druhému prikázaniu, ktoré spočíva v tom, že sa proti Bohu vyslovujú „slová nenávisti, výčitky a provokácie, že sa o Bohu hovorí zle, že chýba k nemu úcta v reči a že sa zneužíva jeho meno (...) Rúhanie je v rozpore s povinnou úctou voči Bohu a jeho svätému menu. Svojou povahou je ťažkým hriechom.” (KKC 2148)

Katechizmus učí, že zákaz rúhania sa vzťahuje i na slová proti Kristovej Cirkvi, proti svätým alebo proti posvätným veciam. Rúhaním je aj „odvolávanie sa na Božie meno, aby sa zakryli zločinné praktiky, zotročovali národy, mučili alebo zabíjali ľudia.” (KKC 2148) Príkladom takého rúhania bolo heslo „Gott mit uns” (Boh s nami), s ktorým išla do boja Hitlerová armáda. Takéto konanie je proti Bohu z toho dôvodu, že „zneužitie Božieho mena na spáchanie zločinu vyvoláva odmietnutie náboženstva.” (KKC 2148)

Nedostatkom úcty voči Bohu je preklínanie, do ktorého sa vkladá Božie meno bez úmyslu rúhať sa. Také konanie je taktiež prejavom nedostatku úcty voči Bohu. Katechizmus učí, že druhé prikázanie zakazuje magické používanie Božieho mena (por. KKC 2149). Takéto používanie poukazuje na nedostatok úcty voči Bohu a k pokusom podriadiť si Jeho moc.

Veriaci sú zaviazaní vydávať svedectvo o Božom mene: Svätý Jakub upozorňuje tých, ktorí skrze nehodné konanie „rúhajú sa práve vznešenému menu.” (Jak 2.7) Svätý Augustín učí: „Božie meno je veľké tam, kde sa vyslovuje v zhode s veľkosťou Božej velebnosti. A tak  Božie meno je sväté tam, kde sa vyslovuje s úctou a s bázňou neuraziť ho.”

• Pristupujem vždy s úctou k Božiemu menu? 
• Nezneužívam ho a neberiem nadarmo?

Zapamätáme si: „Božie meno vyslovujeme s úctou. Používame ho preto, aby sme ho velebili, chválili a oslavovali. Je zakázané, aby sme ho používali za účelom spáchania zločinu a pri iných nezodpovedných situáciách, ako je rúhanie, ktoré je svojou povahou ťažkým hriechom, preklínanie a nevernosť voči prisľúbeniu danému v Božom mene.” (komKKC 447)