1. Desať Božich prikázaní

Všade sa stretávame s príkazmi, zákazmi. Počúvame ich od rodičov, učiteľov, predstavených. Sú zapísané v kódexoch napríklad cestovnom, trestnom. Hovorí o nich medicína i hygiena. Keď kúpime nejakú vec, je tam aj návod na použitie, ako správne a bezpečne túto vec použiť. Boh vo svojej láske dal človeku kódex ako žiť - dekalóg, desať prikázaní. Je to cesta, ako dosiahnúť večný život.

Katechizmus Katolíckej cirkvi učí: „Prikázania Desatora vyjadrujú základné povinnosti človeka voči Bohu a blížnemu, vo svojom základnom obsahu dávajú poznať vážne záväzky. V podstate sú nemeniteľné a zaväzujú vždy a všade. Nikto nemôže od nich dišpenzovať. Desať prikázaní vpísal Boh do srdca človeka.” (KKC 2072)

Klement Alexadrijský (150-215) ako jeden z prvých cirkevných otcov použil na vyjadrenie desiatich prikázaní slovo „dekalóg”. Dekalóg (z gréčtiny: deka = desať, logos= slovo) je desať slov; názov desať prikázaní, ktoré Boh odovzdal Mojžišovi na hore Sinaj (por. Ex 16,34). Sväté písmo používa ešte iné pomenovania: „svedectvo” (Ex 16,34), „tabule svedectva” (Ex 31,18), „tabule zmluvy” (Dt 9,9). V knihe Exodus čítame, že tie prikázania boli popísané „Božím prstom” (Ex 31,18) na dve kamenné tabule. Na prvej tabuli sú prikázania, ktoré sa týkajú záväzkov voči Bohu. Na druhej tabuli je ďalších sedem prikázaní, ktoré určujú normy spolunažívania, týkajú sa rodičov a vzťahov voči iným ľuďom.

V Novom zákone Kristus potvrdil zaväzujúcu moc dekalógu. Ukázal taktiež jeho hlbší zmysel. Všetkých desať prikázaní zhrnul v jednom prikázaní lásky. Mládencovi, ktorý sa ho pýtal, čo má robiť, aby mal večný život, Ježiš povedal: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania – nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, cti otca a matku.” Napokon Ježiš vyjadruje tieto prikázania pozitívnym spôsobom: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého”(Mt 19,16-19). Podľa Kristovej náuky zachovávanie prikázaní je ovocím lásky k Bohu a k človeku. Preto zachovávanie prikázaní voči Bohu a zároveň zanedbávanie záväzkov voči blížnemu je protirečením lásky k Bohu, ktorý si zamiloval človeka a prikázal ho milovať.

Dekalóg je Bohom zjavený zákon. Boh ho vpísal do srdca každého človeka ako prirodzený zákon, ktorý môže človek svojím rozumom spoznať. Hovorí o základných, nemeniteľných a zároveň zaväzujúcich pravidlách, ktoré vždy zaväzujú človeka, všetkých ľudí voči Bohu a blížnemu.

„Od týchto desiatich slov,“ hovoril sv. Ján Pavol II. v Koszaline 1. júna 1991, „závisí budúcnosť človeka a spoločenstva. Budúcnosť národa, štátu, Európy, sveta. Prosím vás, rodáci, aby ste nedovolili zničiť tú nádobu, ktorá obsahuje Božiu pravdu a Boží zákon! Prosím vás, aby ste nedovolili ju zničiť. Aby ste ju polepili opäť, v prípade, keby praskla.”

• Som si vedomý, že prikázania sú prejavom Otcovskej starostlivosti Boha o mňa, o blížnych?
• Ako vyjadrujem Bohu svoju vďačnosť za tento dar?

Zapamätajme si: Slovo Dekalóg znamená desať slov. Tieto slová obsahujú celý zákon, ktorý židovský národ dostal skrze Mojžiša v kontexte Zmluvy. Ježiš svojím konaním a predpovedaním svedčí o večnej vážnosti dekalógu Má zaväzujúci charakter, lebo vyjadruje základné záväzky človeka vo vzťahu k Bohu a k blížnemu.