1. Svätá hora

Miesto zjavenia – La Salette – leží vo francúzskych Alpách v nadmorskej výške 1800 m – osamotené a skryté uprostred hôr. Už na ceste zažijeme nezabudnuteľné pocity pri stretnutí s prírodou. Samotná cesta je taktiež symbolom nášho vnútorného výstupu nahor. Čím vyššie stúpame, tým silnejšie cítime, že vychádzame z každodennej úzkosti, a vznášame sa v samote mlčiacich hôr k oslobodzujúcemu priestoru iného sveta. Obklopuje nás hrdá krása a ticho nedostupnej prírody a cítime blízkosť neba. Tu k nám Boh môže prehovoriť, tu môžeme počuť jeho hlas, lebo sme vzdialení od celej honby sveta za ziskom a úspechom, od akejkoľvek zvedavosti a senzácie. Niekto oveľa väčší, kto sám postačí, stojí tu pred nami: Boh a náš vzťah k nemu. V mysli sa nám vynárajú slová zo Svätého písma: „Vyvediem ju na púšť a budem hovoriť k jej srdcu.“ (Oz 2,14)

Hory boli vždy privilégiom miest zjavení a Božích milostí. Hory sú pomyselným mostom medzi touto stranou a tamtým svetom, ako posledný a najvyšší stupeň, ktorý natrvalo povznáša človeka z údolia k Bohu. A On zostupuje na tento stupeň, aby stretol človeka. V Starom zákone, ako aj v živote Spasiteľa Ježiša Krista hory majú svoj zvláštny význam. Na hore Ararat pristáva koráb so zachránenými ľuďmi. Na hore Sinaj Boh uprostred hromov a bleskov odovzdáva svoje prikázania. Na hore Kristus prednáša svoju prvú kázeň, na hore Tábor zjavuje svoju slávu, na Olivovej hore začína svoje utrpenie a na hore Golgote završuje dielo spásy. A znova z Olivovej hory posiela Ježiš svojich učeníkov do celého sveta a sám sa vráti k Otcovi.

Kvôli týmto dôvodom hory zostávajú v úzkom spojení s dejinami spásy ľudstva. A takto si Boh vyvolil aj horu La Salette, aby jej prostredníctvom a ako z ambony pripomenul svetu skrze Matku svojho Syna dôležité pravdy spásy.

Po dlhšom pobyte v La Salette kardinál Saliege napísal: „Poznal som Lurdy, Fatimu a iné pútnické miesta. La Salette sa stalo pre mňa jedinečným prekvapením. Hory, ticho, samota, žiadne obchody, žiadne stánky, žiadne davy ľudí. Samotná Panna Mária – Jej socha, bazilika, duša ponorená v hlbokej modlitbe. Inde možno stretnúť davy ľudí, počuť ich hlučnosť. V La Salette ticho vytvára duchovné ovzdušie, ktoré dovoľuje modlitbe vytrysknúť vo forme chvál, radosti a úľavy. Je to tak, akoby nás ona niesla. V La Salette je možné ostať niekoľko dní, ba i týždňov, vždy však vládne zvláštne čaro, ktoré toto miesto vyvoláva. Stretávame sa tu s akousi neviditeľnou prítomnosťou, ktorá pripomína závoj duše. Sú medzi ľuďmi slová, ktoré nemajú význam, ale aj mlčanie, ktoré je zjavením.“