3. Prvé Božie prikázanie: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa”

Katechizmus katolíckej cirkvi nás učí: „Všetci ľudia... sú povinní hľadať pravdu, najmä v tom, čo sa týka Boha a jeho Cirkvi, a keď ju poznali, prijať ju a zachovávať” (KKC 2104). Vnútorná povinnosť prikazuje človeku hľadať Boha, uznať Ho, vzdávať mu úctu a vydávať o Ňom svedectvo.

Prvým postojom morálnej čnosti je adorácia. Prostredníctvon nej človek uznáva Boha za Stvoriteľa a Spasiteľa všetkého, čo jestvuje, za nekonečnú a milosrdnú Lásku. Počas adorácií človek vidí nekonečný rozdiel medzi Všemohúcnosťou, Svätosťou Boha a slabým obmedzeným stvorením. Tak ako čítame v Katechizme katolíckej cirkvi: „Adorácia jediného Boha oslobodzuje človeka od uzavretia sa do seba, od otroctva hriechu a modloslužby sveta” (KKC 2097). Adorácia môže byť vnútorná, ale môže sa vyjadriť tiež vonkajším spôsobom pomocou gesta pobožnosti, bdenia a procesií.

Človek vzdáva úctu Bohu taktiež cez modlitbu, obetu, prisľúbenia a sľuby. Povznesenie ducha k Bohu je výrazom našej adorácie Boha, je modlitbou chvály a vzdávania vďaky, príhovoru a prosby. Modlitba je nevyhnutnou podmienkou poslušnosti Božím prikázaniam, je výrazom viery, nádeje a lásky (por. KKC 2098).

Prejavom úcty voči Bohu je tiež obeta ako znak adorácie a vďačnosti, prosby a spoločenstva s ním. Obeta, ktorú človek dáva Bohu, je prejavom toho, čo vnútorne cíti. Obeta musí byť spojená tiež s bratskou láskou.

Človek vyjadruje velebu Boha aj prostredníctvom prisľúbenia a sľubu. Prisľúbenie sa vyjadruje splnením určitého skutku, určitej modlitby, almužny, púte. Sľub sa vyjadruje skrze uvážené a slobodné prisľúbenie dané Bohu o možnom a väčšom dobre, ktorým „kresťan zasväcuje Bohu sám seba, alebo mu sľubuje nejaký dobrý skutok” (KKC 2102). Vernosť prisľúbeniam daným Bohu je prejavom povinnej úcty a lásky voči Bohu (KKC 2101).

Cirkev uznáva hodnotu praktizovania sľubu evanjeliových rád: chudoby, poslušnosti a čistoty, vďaka ktorým sa človek plnšie pripodobňuje poslušnému Kristovi.

• Je Boh v našom živote na prvom mieste? 
• Je naša modlitba znakom veleby? 
• Sú naše dary obetami z čistého srdca?

Zapamätajme si: Slová Pána Ježiša: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine Jemu budeš slúžiť” (Mt 4,10) vyžadujú od nás „adoráciu Boha ako Stvoriteľa a Spasiteľa, Vládcu nad všetkým, čo jestvuje” (KKC 2096). A teda „klaňať sa Bohu, modliť sa k nemu, vzdávať mu pravý kult, plniť prisľúbenie a sľuby, ktoré mu boli dané, sú úkony čnosti nábožnosti, ktoré pochádzajú z poslušnosti voči prvému prikázaniu” (KKC 2135).