39. Bez výhovoriek

V nedeľu sa objavil na bráne kostola tento oznam:

Prosíme všetkých, aby na budúcu nedeľu prišli do kostola. Zorganizovali sme „špeciálnu nedeľu bez výhovoriek“.
V sakristii sme rozložili postele pre všetkých, ktorí vravievajú: „Nedeľa je jedený deň v týždni, keď si môžem pospať“.
Pre tých, ktorým sa zdalo, že lavice sú príliš nepohodlné, sme zariadili špeciálnu časť s mäkkými kreslami. Tým, ktorí majú oči príliš unavené z večerného pozerania televízie, ponúkame očné kvapky.
Všetkým, ktorí hovorievajú: „V kostole by mi mohol spadnúť na hlavu strop“, darujeme vystužené oceľové prilby. Mäkké prikrývky poskytneme tým, ktorí vravievajú, že v kostole býva priveľmi chladno, a ventilátory zasa tým, ktorým je v kostoloch priveľmi teplo.
Pre tých, ktorí si chcú rozdeľovať na takých, čo „chodievajú do kostola pravidelne, ale sú horší od ostatných“ sme pripravili kartičky, na ktoré si môžu zapisovať počty.
Ženám, ktoré nemôžu súčasne prísť do kostola i variť obed, zavoláme na pomoc príbuzných a priateľov.
Všetkým, ktorí sa obávajú, že budú musieť prispieť „do zvončeka“, rozdáme odznaky s nápisom: „Už som dal“.
V bočnej lodi sme vysadili stromy a kvety pre tých, ktorí hľadajú Boha len v prírode.
O ľudí, ktorí ochorejú vždy práve v nedeľu, sa už starajú lekári a zdravotné sestry. Tým, ktorí nepočujú kázeň, sme zaobstarali načúvacie strojčeky, a pre tých, ktorí počujú pridobre, štuple do uší.
Kostol sme súčasne vyzdobili vianočnými hviezdičkami i veľkonočnými ľaliami pre tých, ktorí majú tieto sviatky stále.