4. Pani s troma vencami ruží
Deti opisovali Krásnu Paniu asi takto: „Mala na hlave korunku z ruží. V každej ruži žiaril trblietavý diamant. Vyzeralo to ako žiarivý diadém kráľovnej. Veniec z ruží lemoval šatku na pleciach a akoby opletal aj kríž, ktorý Panna Maria mala na prsiach. Veniec z ruží vo všetkých farbách zdobil jej členky.“
Je pochopiteľné, že veriaci ľud vedený horlivými teológmi, hneď po zjavení sa snažil vysvetliť si aj tieto symboly. Automaticky sa tu nanucovalo vysvetlenie troch vencov ruží ako troch častí ruženca.
Veniec z ruží okolo členkov pripomína radostné tajomstvá ruženca. Mária ide k Alžbete a do Betlehema. Ide do Jeruzalema, aby obetovala svoje dieťa v chráme, a potom znova, aby tam hľadala a našla dvanásťročného Ježiša.
Veniec z ruží, ktorý lemoval kríž, poukazuje na bolestné tajomstvá ruženca a pripomína nám, že utrpenie Panny Márie nie je ničím iným ako ozvenou bolesti jej Syna.
Kto by nepomyslel, pozerajúc sa na ruže okolo kráľovskej hlavy Panej, na slávnostné tajomstvá ruženca, ktoré nás vedú až ku korunovaniu Panny Márie za Kráľovnú neba a zeme.
Počas zjavenia v Lurdoch – dvanásť rokov po La Salette – Panna Mária drží v ruke ruženec a preberá ho prstami vtedy, keď sa Bernadeta Soubirusová modlila ruženec.
Vo Fatime – v roku 1917 – Panna Mária sa zjavila ako kráľovná svätého ruženca a medzi iným sa dožaduje každodennej ružencovej modlitby. Asi nám Panna Mária chcela povedať, že kontemplatívne rozjímanie o ružencových tajomstvách má veľmi veľký význam. Tiež pápeži a biskupi nám stále vysvetľujú túto modlitbu.
Nič si nenahovárajme. Taktiež viacerí katolíci, aj medzi tými, ktorí svoju vieru berú vážne, nevedia si poradiť s ružencom. Nechceme niekomu robiť výčitky, no treba napokon konštatovať, že pravidelná modlitba ruženca predpokladá úplne osobný vzťah k Panne Márii, Matke Pána. Kto neodhalil v Panne Márii vlastnú Matku a kresťanský vzor, ani materinskú orodovníčku, tomu bude ťažko modliť sa ruženec. Napokon nezabúdajme, že ruženec predpokladá živú vieru a detskú dôveru. To, čo sa týka Dobrej zvesti Ježiša Krista: „Keď nebudete ako deti...,“ týka sa tiež všeobecnej mariánskej úcty a zvlášť pochopenia ruženca. Či by sme nemali stále a znova skúšať, aká užitočná a nenahraditeľná je pre nás modlitba svätého ruženca?
Napokon treba zdôrazniť, že nie je prvoradé hovoriť, ale rozjímať o tajomstvách, čiže vnútorné nazeranie a počúvanie. Naše rozprávanie má byť len prostriedkom, aby sme vyzvali Pannu Máriu k rozprávaniu. Ona nám chcel modlitbou ruženca priblížiť svojho Syna a tajomstvo našej spásy. Kto nám mohol lepšie ukázať, kto je Ježiš, ak nie jeho Matka?
V kontemplatívnom ruženci nám Panna Mária ukazuje Ježiša takým spôsobom, že jej dovolíme povedať nám, kto je Ježiš, odkiaľ prichádza, čo pre nás urobil a vytrpel, kam nás predišiel a čo nám pripravil. Preto nie je ani tak dôležité, koľkokrát sa modlíme ruženec – raz či veľakrát – len aby sme chceli vstúpiť s Pannou Máriou do osobného rozhovoru o tom, ako na nás zapôsobilo určité tajomstvo, ako nás vnútorne obohatilo a ako nás fascinuje. Len takto sa vyhneme nebezpečenstvu urobiť z ruženca bezmyšlienkovitú modlitbu alebo modlitebný mlynček.
Pápež Pius XII. prirovnal ruženec k praku Dávida a nazval ho tajnou zbraňou kresťanov. Tvrdil, že aj v tej dobe viacerí krútili hlavou a vysmievali sa z mladého Dávida, keď sa postavil s prakom proti strašnému obrovi Goliášovi. Ten, kto sa dnes verne a nábožne modlí ruženec, potvrdzuje, že sa spolieha nie na kone a vozy, nie na rakety, alebo atómové bomby, ale na väčšiu moc – čiže na Boha, v rukách ktorého sú ľudské srdcia ako prúdy vody.