63. Útek z domu
Pubertiaci sa pri jednom zo svojich citových výlevov dostali až k téme otec. Málokto povedal, že jeho otec je super. Väčšinou sa zhodli, že ich otcovia im nerozumejú, chcú pre nich niečo úplne iné, čo pubertiaci chcú, robia divné veci, napríklad boja sa o nich, majú nemoderné názory a úplne inú predstavu o "dobrom živote". Jednoducho sú z inej doby, akoby iného sveta. Bývať s takým otcom je zlé, a preto sa rozhodli pre odchod z domu. Každý z nich sa vydal svojou vlastnou cestou podľa svojich predstáv, väčšinou úplne odlišných od otcových. Odišli dávno, až na otca každý z nich úplne zabudol. Našli si prácu, rodiny a sami sa stali otcami. Až potom, keď ich deti boli pubertiaci, a oni sa ocitli v role otca, pochopili, že keď oni so svojím otcom nesúhlasili, keď ho nechápali a mali pocit, že on vôbec nechápe ich, keď sa im zdal divný a akoby z iného sveta, on vedel, že si to myslia a aj napriek tomu ich ľúbil. On im chcel dobre a chápal ich oveľa lepšie, ako si mysleli. Oni boli totiž jeho deti. A kto pozná svoje dieťa lepšie ako otec?
Keď sa ti zdá tvoj otec divný, možno robí veci, ktoré sa ti nepáčia, možno mnohé veci, ktoré robí, nikdy nepochopíš, dôležité je, aby si neodišiel z domu a na svojho otca nezabudol. On ťa ma rád, aj keď to často tak nevyzerá.
Koľkokrát my, keď sa nám nepáči to, čo má pre nás náš nebeský otec pripravené, odchádzame? Sme presvedčení, že nám nerozumie, že je z inej doby a iného sveta, že náš život s ním je ťažký a úplne iný, aký by sme chceli. Často mu preto hovoríme, "Bože ja od teba idem preč, ja ťa nechcem, veď ty robíš v mojom živote veci, ktoré sa mi niekedy nepáčia, veď dnes sa žije ináč a ty tomu nerozumieš.
Sme ako pubertiaci, nechceme počúvať, neveríme mu, stále rozprávame a plánujeme, vzdorujeme a odchádzame z domu. Chýba nám dospelé srdce. Chýba nám pokora, poslušnosť a hlavne nevieme milovať, keď sa nám niečo nepáči. Milovať a prijať. My to nevieme a často ani nechceme. On nás, deti nedokonalé, prijal a miluje nás.
Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
PS:
- On od nás nikdy neodíde! To my odchádzame z domu nášho otca, keď je zle.
- Keď sa ti nepáči, čo sa okolo teba deje, keď chceš odísť z domu, alebo si už možno odišiel, či dokonca si na svojho otca úplne zabudol, zober všetky svoje starosti a vrát sa domov, otec ťa čaká, veľmi sa poteší, vystíska a zo všetkých tvojich starostí guláš navarí.
- Nie je dôležité, akého si mal otca, ale aký si bol ty syn.
- Tato ťa ľúbi, aj keď to niekedy tak nevyzerá.