65. Si nemysli!
V autobuse sa viezlo mladé dievča. Pristúpila k nej pani a zrakom začala "hypnotizovať" miesto, na ktorom dievčina sedela. A nič. Slečna vstala, až keď mala vystúpiť. Taký podobný scenár, sa udial v kostole, kde mládenec s dredmi na hlave tak uprene pozeral do mobilu, že si pani, ktorá hundre, že aké to je nemorálne, ani nevšimol. Pri príchode domov si zase všimla, ako sused krívajúco ide z fušky. Všetko toto iba utvrdilo pani v tom, že doba je zlá. Je to úplná pravda. Veď ešte aj tí podnikatelia tak zdierajú. Jej synovec si našiel priateľku, takú nič moc, zavesila sa naňho kvôli peniazom a teraz ju živí. Deti sú rozmaznané, mladí leniví, ženy na peniaze, chlapi ako ženy, starí mrzutí.
No jednoducho strašná doba. Strašná? Nie! Doba je presne taká, aký je tvoj pohľad na svet! A tvoj pohľad je taký, ako myslíš. A keď je podľa teba doba strašná, to ty strašne zle myslíš! Iba myslíš a nemiluješ! Nepozeráš na svet srdcom, iba si stále niečo o niekom myslíš.
Veď to dievča v autobuse, ktoré nevstalo, bola mladučká mamička na začiatku tehotenstva. Nesmie veľa stáť. Nebola ani nevychovaná, ani zlá. To si si iba myslel. Chlapec s dredmi si v mobile čítal spytovanie svedomia, cestuje na misiu, tak sa chcel vyspovedať. Nie je taký, ako si si myslel. Krívajúci pánko bol na fuške, nešiel domov opitý, ale vytkol si členik pri práci. Ty si si však myslel....Synovec fešák a jeho "zlatokopka", to tiež nie je až taká pravda, ako si si myslel, je to úplne ináč. A podnikatelia? Že zdierajú? Ty, keby si podnikal, zdieral by si? Že nie?! Tak prečo si to o nich myslíš? Stále si niečo o niekom myslíš, domyšľaš a vymyšľaš. Pomyslíš si, usúdiš a hneď odsúdiš!
Bez váhania, bez výčitky, bez šance, že sa môžeš mýliť. Možno si myslíš úplné hlúposti, a tak veľmi ubližuješ. Ozaj veľmi. Veď nie každý sa chce pred tvojimi výmyslami obhajovať. Nie každý je taký, ako si myslíš. Človeku, ktorý má v srdci lásku, však stačí, že Boh vie, ako to je. Úplne stačí, že Boh vie, aký skutočne si! Boh si o tebe totiž nič nemyslí! Boh vie! Boh vie a nekonečne ťa miluje!
Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
PS: Už si konečne prestaň myslieť a začni pozerať na ľudí srdcom. Uvidíš, ako sa deti tešia snehu, ľúbia sladkosti, šantia a hašteria sa, mladých, ktorí chcú byť pekní, pochopení a hlavne milovaní, dospelých, ktorí robia všetko tak, ako len najlepšie vedia, aj keď nie všetko ozaj najlepšie vedia a starkých, ktorí ľúbia ticho, záhradu, televízne programy, milujú, keď k nim prídu vnúčatá a sú ešte radšej, keď už odchádzajú. Sú to krásni ľudia, aj keď si to nemyslíš. Nemysli, nesúď, neodsudzuj! Doba nie je zlá! To si iba myslíš! NEMYSLI A MILUJ!