7. Musím ho neustále o to prosiť
Prichádzame k bodu, v ktorom konečne môžeme pochopiť posolstvo Plačúcej Matky:
- keď jej ľud nebude sa chcieť podriadiť,
- keď neuzná jej siedmy deň,
- keď sa preklínaním zneužíva meno jej Syna, keď na nedeľnú svätú omšu chodí len niekoľko starých žien, iní pracujú v nedeľu celé leto a v zime, keď nevedia, čo robiť, idú na svätú omšu len preto, aby sa vysmievali z náboženstva,
- keď sa už viac nemodlia – ani ráno, ani večer,
- keď v období pôstu chodia k mäsiarovi ako psy...
... vtedy je Panna Mária neustále nútená prosiť svojho Syna za nás, aby nás neopustil. To znamená, že neprestajné orodovanie Panny Márie je dôvodom, prečo nás Kristus neponecháva samých na seba, a že sme ho nestratili z nášho povedomia viery.
Ak už neveríme v Božiu vôľu, spásu a lásku Krista Spasiteľa, nemôžeme ani vstúpiť do seba ako márnotratní synovia a vrátiť sa k Otcovi. Práve dnes je obzvlášť potrebné zvýrazniť tento fakt: Viera nie je dielom človeka, ale je nezaslúženým darom. Táto milosť musí byť prijatá s našou spoluprácou. Ak niektorý orgán tela chátra, či dokonca odumiera, ak dlhší čas nefunguje, tak i naša viera zomiera, ak ju neoživujeme.
Ochota podriadiť sa, hlboká úcta, svätenie nedelí, modlitba, ovládanie sa – to nie sú len charakteristické dôkazy, ale aj nutné podmienky na to, aby naša viera ostala živá. Vyžaduje si milujúce odovzdania sa Bohu v modlitbe a v službe bratom. Kristus sa dáva len tomu, kto sa s ním chce stretnúť a s ním žiť, čiže kto ho chce nasledovať a plniť jeho vôľu.
Varovanie Panny Márie nám pripomína, že nie sme schopní vlastnými silami obrátiť a vrátiť sa. Sme odkázaní na pomoc druhého, zvlášť na jeho neustály príhovor, hlavne vtedy, keď sme sa natoľko vzdialili od Krista, že sme vlastne od neho odišli. „Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil.“ Kristus nás zjednotil v jedno Tajomné telo, aby sme si navzájom pomáhali. Kto by nám s istotou mohol vyprosiť milosť obrátenia a odpustenie hriechov, ak nie Panna Mária? Nechce nás jasne upovedomiť, že to nie je samozrejmé, ak Boh je k nám tak veľmi dlho trpezlivý a neustále nám ponúka odpustenie a zmierenie?
„Kristus neprišiel na svet, aby ho odsúdil, ale aby zachránil to, čo zahynulo.“ Našej ľudskej dôstojnosti zodpovedá spolupráca na vlastnej záchrane, čo je tiež v súlade s našim spoločenským postavením, že si i v nadprirodzenom živote znova budeme navzájom pomáhať.
Panna Mária, poslaná svojím Synom, splnomocnená jedinečným miestom v Božom pláne spásy, v atmosfére ľahostajnosti a vzbury voči Bohu cíti, že neustále musí za nás orodovať. Jej kráľovstvo je kráľovstvom otvoreného srdca, túžby, očisťovania, odovzdania sa a nádeje očakávania. Panna Mária pomáha človeku spolupracovať s Bohom.