70. Karnevalové masky
Vianočné obdobie sa skončilo a začala sa plesová a karnevalová sezóna. Rodičia vymýšľajú rôzne kostýmy pre svoje deti. Každé z nich chce napodobňovať niekoho iného. Dievčatá túžia vyzerať ako princezné, doktorky či baletky, chlapci sa zas prezliekajú za futbalistov, rytierov či kominárov. Každé z nich chce, aby práve tá jeho maska, jeho kostým zožal úspech a obdiv. Veď v kostýme sa aj z nepekného dievčatka stane princezná a z chlapca, ktorý je motovidlo, je za chvíľu super futbalista.
V ten deň, keď je karneval, sa všetci cítia úplne iní, než v skutočnosti sú. Hrajú sa na kohosi, kým vôbec nie sú, a chcú zožať potlesk, obdiv a na chvíľu, prezlečení v maske policajta, možno aj rešpekt. Po karnevale, keď sa z masky zoblečú, sú zrazu všetci takí, akí ozaj sú. Nepekné dievčatá už nie sú princezné, ale sú skutočné, ozajstné, pravdivé. Sú také, aké v skutočnosti sú. Chlapci, motovidlá, už nie sú super futbalisti, ale sú nádherne skutoční, úžasne ozajstní a famózne jedineční.
Koľkí z nás žijú život, ako keby to bol karneval? Prezliekajú sa za kdekoho, aby zakryli to, kým v skutočnosti sú. Žena, ktorá má od "matky roka" poriadne ďaleko, sa v nedeľu, v maske "úžasnej maminy", vyberie so značkovou kabelkou v ruke do obchodného centra, kde zoberie svoje celý týždeň zanedbávané deti, aby zožala obdiv, aká je úžasná mamina. Iba ona vie, aká je pod maskou, a tak klame seba aj ostatných. Chlap, ktorý si každé ráno oblieka masku "pána podnikateľa", je síce krásne navoňaný, rozpráva spisovne a veľmi citlivo a všetci túžia mať doma takého týpka, on však vie, že pod maskou je necitlivý, egoistický a veľmi vulgárny človek, ktorý bez trošky súcitu ubližuje svojim najbližším. Slečna, ktorá si ráno oblieka masku "inteligentnej vysokoškoláčky", je v skutočnosti dievča, ktoré ponižuje svojich rodičov, lebo majú na jej vkus nízke vzdelanie. Nie je inteligentná a vedomosti hodné vysokoškoláčky nemá, iba sa hrá na múdru. Ona vie, kto je, iba klame svojím "kostýmom" okolie a očakáva obdiv. Tiež lekár, učiteľ, sudca či politik, možno aj kuchár, šofér, bohatý či chudobný, každý z nich vie, či je ozajstný skutočný, pravdivý, alebo sa ako taká karnevalová maska každé ráno oblieka do kostýmu a klame seba, ostatných a hlavne klame stále, že je ktosi, kto v skutočnosti vôbec nie je. Vie, že za to, aký je, by obdiv nezožal, tak sa vkuse na niekoho hrá.
Možno si oveľa nedokonalejší než ten, na koho sa hráš, možno sa hanbíš za to, kto a aký si, možno by si chcel byť lepší, krajší a mať viac rešpektu a možno nie. Dôležité je, aby si sa prestal tváriť ako karnevalová maska. Zhoď kostým a nehraj sa na nikoho. Je to zlé, smiešne a trápne. Pozri sa na seba v pravde a prijmi sa taký, aký si. Bojíš sa, že ťa nebudú obdivovať, že prídeš o rešpekt? Možno áno a možno veľa ľudí vie, ako to je, a vysmievajú sa z tvojho kostýmu, z tvojej pretvárky a tlieskajú ti, aby si z teba spravili srandu.
Boh vie, ako to je. Náš otec, náš dokonalý Boh, nepozerá na masku, on nám nebude "tlieskať a obdivovať" nás za to, na koho sa hráme, on nás chce skutočných, ozajstných, presne takých, akí sme. Jeho kostýmy nezaujímajú. Tvoje nedokonalé TY je Bohu oveľa milšie ako tvoja dokonalá maska!
Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
PS: Zobleč sa z masky, zhoď zo seba pretvárku, nehraj sa na nikoho! Začni sa mať rád taký, aký si! Nedokonalý a možno veľmi zranený. Boh vie, aký si pod maskou, on si ťa stvoril a on ťa miluje. V pokore a láske, prijmi to, kto si, a predstúp pred blížnych i pred Boha bez masky.
Prestaň žiť karneval a začni žiť božský život v pravde!