73. O solárnom paneli
Na jednej streche jedného domu si krásne hovel jeden solárny panel. Bol kvalitný a jeho služby využíval celý dom. Slúžil v dome aj v bazéne. Ozaj veľká pomoc. Čím väčšie slnko, čím krajšie počasie, tým viac slúžil a práve vtedy mal zo života najväčšiu radosť. Každý ho chválil, obdivoval a on hrdo a zo všetkých svojich síl hrial a hrial. Čím slnečnejšie počasie, tým šťastnejší solárny panel.
Jedného dňa však slniečko zašlo za mrak. Podobne to bolo aj na ďalší deň aj nasledujúci. Dokonca začalo pršať, aj krúpy padali. Vtedy náš solárny panel zosmutnel. Také počasie nechcel a nemal rád. Keď padali krúpy, to bolo najhoršie. Ešte ho to aj bolelo. Bál sa, či ešte niekedy vyjde slnko, či ešte bude môcť slúžiť, či vôbec to bezslnečné obdobie prežije, či ho krúpy nezničia úplne a mal chuť zo strechy odísť. Bol smutný a nešťastný. Bol ochotný spraviť všetko preto, aby sa počasie zmenilo. Aby prestalo pršať, aby krúpy na jeho povrch tak boľavo nepadali. S počasím však nespravil nič. Vtom sa pozrel na strechu vedľajšieho domu, kde bol položený staručký solárny panel. Ten, aj keď bol vonku nečas, aj keď pršalo a bolo krupobitie, on nebol nešťastný a nebál sa. Vedel, že dážď je potrebný, že búrky a nečas patria k životu, že, jednoducho, po každom zlom čase, po každej, aj tej najväčšej búrke, vyjde slnko. Staručký panel však vedel aj to, že keď sa bude počas búrky báť, keď bude celý ten čas, keď nebude slnečno, nešťastný, smutný a zdrvený, že stratí toľko síl a energie, že keď opäť vyjde slnko, nebude vládať slúžiť tak, ako to všetci okolo neho potrebujú. Vedel, že keď dopustí, aby ho zlé počasie vyviedlo z miery, priviedlo do neistoty a strachu, že je celá jeho budúcnosť ohrozená. Preto sa rozhodol, že nech sa deje okolo neho čokoľvek, nech je všade naokolo hocijako zle, aj krúpy môžu padať, nezačne sa báť. Jednoducho bude čakať, kým to prejde, čakať až opäť vyjde slnko. Veď zatiaľ vždy vyšlo. Aj keď veľmi dlho bolo počasie zlé, nakoniec sa úžasné slnko ukázalo.
Nový solárny panel sa mal ešte veľa čo učiť od staručkého panela. Musel sa naučiť, že netreba hneď pri búrke zosmutnieť, znervóznieť, báť sa a zo strechy zutekať, ale že za každým mrakom, každou búrkou, je schované úžasné slnko, ktoré vždy vyjde, zasvieti a ohreje všetko, čoho sa dotkne.
Nie sme aj my ako také nové solárne panely ?
Keď je v našich životoch slnečno a teplúčko, dokážeme o Bohu hovoriť, chváliť ho, aj dobré skutky máme chuť robiť. Akonáhle prídu do života mraky, búrka, krúpy, zabúdame, že za tým všetkým Boh stále je, že on je nad tým všetkým, čo sa deje. Začíname sa báť, sme nervózni, smutní a nešťastní. Máme chuť zutekať, ani nevieme kam. Zabúdame, že tak, ako keď sa dlho pozeráš na slnko a potom odvrátiš pohľad, tak stále vidíš slnko, nič iné iba silnú žiaru slnka, tak aj na Boha, keď sa budeme dlho a dobre pozerať, aj keď bude v našom živote búrka, uvidíme silnú žiaru jeho lásky ešte dlho a hlavne aj cez veľké mraky.
Zabúdame, že sľúbil, že bude s nami po všetky dni, nie iba keď nám bude fajn. Niekedy sa nám zdá, že zlé chvíle trvajú príliš dlho, že sú príliš zlé, a že my už máme príliš málo síl to zvládnuť, ale také chvíle máme všetci príliš často. Keď dovolíme, aby nás také obdobie vyviedlo z miery, aby nás spravilo nešťastných a začneme mať strach, nebudeme mať dosť síl slúžiť a milovať. Veď keď si nešťastný a plný strachu, nedokážeš slúžiť a milovať. Dokážeš iba ako taký ,,nový solárny panel,, chytiť paniku, že už nikdy nevyjde slnko, že sa ten nečas neskončí a chceš utiecť zo strechy.
Autor: Michaela Mihalikova Petrušová
PS: V nečase, búrke, počas krupobitia v tvojom živote nezabúdaj, že od všetkého zla je Boh väčší. Aj keď je všetkého zlého príliš veľa a tvojich síl príliš málo, nesmieš začať byť nešťastný a báť sa. Prečkaj ten čas spolu s ním, spolu s tým, kto má toľko lásky a pokoja pre každého, že stačí poprosiť a on s radosťou dá ešte viac, ako čakáš. Naplní tvoje vnútro takým pokojom a láskou, že už tam strach a zlosť nevojdú.
PS1: Vo svojom srdci môžeš mať v hocijakom počasí to, čo si vyberieš. Buď boží pokoj, vieru a lásku, alebo si spolunažívaš s darmi iného ,,týpka,, a máš tam zlosť, strach a smútok.
Čo máš vo svojom srdci v nečase?