75. Sopka

"Oci? Čo je to sopka?"

,,Hmm, pokúsim sa ti to vysvetliť úplne jednoducho, synku. Sopka sa podobá na kopec, na vrch, na horu, ktorá vzniká tak, že z hĺbky zeme si na povrch prerazí cestu žeravá hmota, magma. Magma sa na povrchu ochladzuje a vytvára rôzne tvary sopky. Čím viac magmy, tým väčšia sopka. Sopka stojí a čaká, kedy sa v jej vnútri tak zvýši teplota, že všetko to žeravé vyjde cez jej vrch von a láva sa rozleje po jej okolí. Dym z nej je taký silný, že až ďaleko je cítiť to, že sopka chrlila. Láva sa rozlieva a obrovskou teplotou páli všetko na okolí. Po štrbinách sopky sa láva rozlieva do ďalekej diaľky. Sopka nechrlí  lávu stále, niekedy je aj pokojná, ale keď začne, tak má všetko v okolí smolu. V najbližšom okolí pri sopke je najväčšia teplota, najväčšie katastrofy, najväčšie "teplo". Jednoducho, synku, od sopky preč."

"Oci, sopka je zlá?"

"To je ťažko povedať. Ona sa totiž neovláda, ona nemá nad sebou kontrolu, ona nemá moc zdržať sa. Keď sa to v nej nazbiera, tak vybuchne a chrlí, ničí a spôsobuje katastrofy vo svojom okolí. Sopka však nemá dušu, nemá srdce, nemá rozum. Preto tvrdiť, že je zlá, je ťažké. Je to niečo neživé, čo nemá súcit s okolím, avšak dobrá je možno preto, že si môžeme lepšie predstaviť, ako sa častokrát správame v našich životoch. Sopka by mala byť príklad ako nežiť."

=======================================

Predstavme si svoje životy, ja ten svoj, ty tiež ten svoj. Koľkokrát sa správame ako ničivá sopka chrliaca spaľujúcu lávu? Veď ešte ráno si v pohode, doobeda jeden problém, na obed druhý, poobede sa tiež niečo "pokašle" a v nás to začína vrieť. Vrie, vrie a po príchode domov k tým, na ktorých nám v živote najviac záleží,  častokrát začneme chrliť lávu hnevu a zlosti v podobe kritiky, urážok, kriku, plaču a hádok. Možno práve tam preto, že pred cudzími chceme byť top rodičmi, top manželmi a manželkami, správnymi a slušnými ľuďmi, v pohode ,,týpkami" a nenormálne normálnymi čajočkami. A tak ako láva, tam, kde začína zo sopky vytekať, tak tam spôsobuje najväčšie škody, najväčšie katastrofy a peklo, tak aj my práve tým najbližším svojim chrlením spôsobujeme obrovské zranenia. Bolesť a smútok. Práve tam ostávajú po našom správaní napáchané obrovské škody, zlomené srdcia, zabité vzťahy a pochovaná láska. Z takého prostredia vychádzajú do sveta ďalší, ktorí mali svoje vnútra spálene lávou nadávok, urážok, nepochopenia a kritiky. Práve tí, ktorých vnútra spaľujeme my, práve oni budú chrliť lávu vo svojom okolí, budú ničiť ďalších okolo seba. Láva, ktorú okolo seba chrlíme, je zložená z našej pýchy, podráždenosti, závisti, strachu, neodpustenia a hlavne zo závislosti na tomto svete a na pohľade, ktorý na nás svet má.

Chceme vyzerať tak, ako nevyzeráme. Chceme mať to, na čo nemáme. Chceme sa vyjadrovať k témam, ktorým nerozumieme. Chceme byť rešpektovaní, ale sami nerešpektujeme nikoho.  Naše vnútro rozlieva ničivú lávu všade tam, kde cítime, že máme problém, že sme zranení. Práve preto častokrát vznikajú konflikty. Naše problémy tak neriešime, ale prehlbujeme a sú často boľavejšie, ako boli na začiatku. "Chrlením lávy" chceme zakryť naše vlastné slabosti a nedostatky. Preto, keď budeš opäť plný hnevu, zlosti a úzkosti, a keď to bude v tebe vrieť, spomeň si, že ani sopka po erupcii nie je šťastnejšia. Je tvrdá, zadymená a naokolo je plno smradu. Tak aj ty, keď budeš chcieť začať opäť kričať, urážať, nadávať, obviňovať a tiež obhajovať seba, vedz, že ani tebe lepšie nebude. Akurát bude všetko okolo teba zničené. Všetci naokolo budú smutní, zranení a budú chcieť od sopky, od teba zutekať.

Veď ty nie si ako sopka, ty máš srdce, ty máš dušu, ty máš rozum. Ty môžeš mať svoje konanie pod kontrolou. Ty sa môžeš ovládať a krotiť. Veď ty si milované Božie dieťa, veľmi nedokonalé, ale milované tou najdokonalejšou láskou. Bez Boha to nedáš! Nedokážeš robiť veci dokonalo sám, zo svojej sily.

Autor: Michaela Mihalikova Petrušová

PS: Ak si myslíš, že si sopka, ktorá nemá šancu na nápravu, si plný zlosti, bolesti, strachu a neistoty, nevešaj hlavu. Boh má vo svojich rukách taký veľký ,,hasiaci prístroj", že aj najstrašnejšiu sopku vie uhasiť. A ty po uhasení budeš chrliť spaľujúcu lásku, dym odpustenia a tvojím okolím sa budú vo vzduchu šíriť čiastočky služby, pokoja a miernosti.

Skús nechrliť zlosť!
Aspoň dnes!
Skús chrliť lásku.
Aspoň dnes!