79. Žiačik

Bola raz jedna škola, v nej triedy, plno žiakov a učiteľov. Život v tejto škole bol taký obyčajný. Žiaci sa učili, ako najlepšie vedeli, a učitelia učili tiež, ako najlepšie vedeli. Chceli byť najlepší. A predsa len to nebola obyčajná škola. Školský poriadok určil riaditeľ, fantastický chlapík a neuveriteľný dobrák. Po ukončení školskej dochádzky im udeľoval diplomy. Dievčatám s titulom dcéra a chlapcom s titulom syn. Na získanie diplomu bolo dôležité predložiť vysvedčenie za prospech a správanie, potvrdenie o mimoškolských aktivitách, za reprezentáciu školy a dobrovoľníctvo. Lenže nie všetci žiaci sú takí šikovní a diplom by získali ťažko, možno vôbec. Preto sa riaditeľ rozhodol, že diplom udelí nielen šikovným, múdrym, zodpovedným a reprezentantom i dobrovoľníkom, ale aj tým, ktorým to počas vyučovania nešlo, cez prestávky práve naopak, veľakrát do školy prísť "zabudli" a školu reprezentovali najradšej v karate za blokom. Dobrí žiaci, ktorým sa naozaj darilo a tvrdo pracovali na získaní titulu, boli z riaditeľovho rozhodnutia nahnevaní a sklamaní, mali veľký pocit krivdy a nespravodlivosti. Naopak, tí "experti na problémy" boli jeho rozhodnutím  nadšení, šťastní a hlavne vďační, keďže vedeli,  čo sú sami za stvorenia. Riaditeľovi od tej chvíle stále ďakovali a každému dookola rozprávali, akého úžasného riaditeľa majú, že im dal diplomy, aj keď si ich vôbec nezaslúžili. Riaditeľ pri pohľade na rozčúlených, závistiplných a spravodlivostichtivých  dobrých žiakov iba krútil hlavou a pri pohľade na vďačnú a šťastnú skupinku "nepodarkov" sa usmial a tešil sa, že sa rozhodol dať diplom každému. Riaditeľ mal v sebe obrovské milé srdce! Celá škola bola vlastne o tom, že najpodstatnejšie bolo práve milé srdce. Všetko ostatné bolo tiež hodné chvály, snaha, výsledky, drina, ale toto všetko by na získanie diplomu nestačilo. Bez milého srdca by diplom nikto nezískal.

Milé srdce - MILOSRDENSTVO

My sami si iba našou snahou, skutkami, obetami "nevybavíme lepšie miesto v nebi". Možno naopak, čím viac drieme, sme umorení a doničení z plnenia všetkého, aby sme sa páčili Bohu, tým máme väčšiu zlosť a pocit nespravodlivosti pri pomyslení, že aj tí "záškoláci", ktorí si len tak žijú, získajú ten istý diplom ako my, to isté miesto v nebi a možno ešte lepšie, lebo ďakujú Bohu, že sa nad nimi zľutoval a vedia, že si sami nezaslúžili nič. Vedia, že jediná záchrana nás všetkých je "riaditeľovo milé srdce" - MILOSRDENSTVO!

Autor: Michaela Mihalikova Petrušová

PS: Myslíš si, že si dobrý žiak a bol by si nahnevaný z riaditeľovej  nespravodlivosti?

Si zlý žiak a tešíš sa, že riaditeľ má milé srdce?

Buď dobrý "žiak"a maj srdce ako "riaditeľ".